Tak ako nás oheň môže zohriať, môže nás aj spáliť.

Tak ako nás voda môže osviežiť, môže nás aj zaliať.

Tak ako sa vietor môže hrať s korunami stromov, môže ich aj polámať.

Tak ako zem môže dávať život rastlinám, môže aj vyschnúť.

Tak ako pomocou slov môžeme budovať vzťahy, môžeme ich aj narúšať.

Tak ako nás emócie môžu motivovať, môžu nás aj ničiť.

Lenže život je už taký. Vo všetkom má svoj protipól. Je plný paradoxov. Dáva nám pocítiť teplo lásky, ale aj trpkosť neúspechu. Príjemný vetrík na pleciach, ale aj silu hurikánu. Sladký pocit hrejivých slov, ale aj smútok z nedorozumení. Pocity spolupatričnosti, ale aj samoty.

Je popretkávaný nekonečnou špirálou udalostí, ktoré s nami lomcujú. Niekedy ich chápeme, niekedy nie. Niekedy sa radujeme, inokedy trápime. Niekedy milujeme, inokedy sa hneváme.

Často vybočujeme, uchyľujeme sa k tomu,že vždy niečomu držíme stranu. Držíme v sebe nevypovedané a robíme zo seba časovanú nálož. Príliš tlačíme, príliš kontrolujeme.

Skúsme preto niečo iné!

Dajme sami sebe dar, udržujme si vnútornú rovnováhu. Neprikláňajme sa chvíľu k ničomu. Nebuďme napravo, ani naľavo. Nepáľme ani nehasme. Chvíľu len pozorujme. Začnime žiť bez hnevu, bez zbytočných a často vyfabulovaných obáv. Dovoľme veciam a okolnostiam aby sa stali. Nedusme život. Nemôže potom pre nás pracovať!