Tak ako nás oheň môže zo­hriať, môže nás aj spá­liť.
Tak ako nás voda môže osvie­žiť, môže nás aj za­liať.
Tak ako sa vie­tor môže hrať s ko­ru­nami stro­mov, môže ich aj po­lá­mať.
Tak ako zem môže dá­vať ži­vot rast­li­nám, môže aj vy­sc­hnúť.
Tak ako po­mo­cou slov mô­žeme bu­do­vať vzťahy, mô­žeme ich aj na­rú­šať.
sleduj_youtube_kanal_odzadu_sk
Tak ako nás emó­cie môžu mo­ti­vo­vať, môžu nás aj ni­čiť.
Lenže ži­vot je už taký. Vo všet­kom má svoj pro­ti­pól. Je plný pa­ra­do­xov. Dáva nám po­cí­tiť teplo lásky, ale aj tr­p­kosť ne­ús­pe­chu. Prí­jemný vet­rík na ple­ciach, ale aj silu hu­ri­kánu. Sladký po­cit hre­ji­vých slov, ale aj smú­tok z ne­do­ro­zu­mení. Po­city spo­lu­pat­rič­nosti, ale aj sa­moty.
zdroj: unsp­lash.com
Je pop­ret­ká­vaný ne­ko­neč­nou špi­rá­lou uda­lostí, ktoré s nami lom­cujú. Nie­kedy ich chá­peme, nie­kedy nie. Nie­kedy sa ra­du­jeme, ino­kedy trá­pime. Nie­kedy mi­lu­jeme, ino­kedy sa hne­váme.
Často vy­bo­ču­jeme, uchy­ľu­jeme sa k tomu,že vždy nie­čomu dr­žíme stranu. Dr­žíme v sebe ne­vy­po­ve­dané a ro­bíme zo seba ča­so­vanú ná­lož. Prí­liš tla­číme, prí­liš kon­tro­lu­jeme.
Skúsme preto niečo iné!
Dajme sami sebe dar, udr­žujme si vnú­tornú rov­no­váhu. Ne­prik­lá­ňajme sa chvíľu k ni­čomu. Ne­buďme na­pravo, ani na­ľavo. Ne­páľme ani ne­hasme. Chvíľu len po­zo­rujme. Za­čnime žiť bez hnevu, bez zby­toč­ných a často vy­fa­bu­lo­va­ných obáv. Do­voľme ve­ciam a okol­nos­tiam aby sa stali. Ne­dusme ži­vot. Ne­môže po­tom pre nás pra­co­vať!

Komentáre