My, ľudia, sme zložení z troch častí. Z tela, mysle a ducha. Telo je to najvrchnejšie. Je to to, čo vidíme. Funguje neustále, aj keď spíme či nerobíme nič. Dodnes vedci nad ľudským telom žasnú a nepoznajú ho do detailov napriek modernej technike. Všetci sa však zhodnú na tom, že je to úžasné dielo prírody.

Odzadu.sk
Staň sa blogerkou

Dnes sa veľa hovorí a píše o duši, meditácií a vôbec o duchovných veciach. Všimla som si , že niektorí duchovne či nábožensky založení ľudia nedávajú telu potrebnú váhu a dôležitosť, ktorá mu patrí. Ba dokonca ho spomínajú ako nejakú príťaž, ako niečo, čo stojí duši v rozvoji a podobne. Neviem, či je to šťastný názor…

unsplash.com

Pravdou je, že všetky tri časti človeka sú rovnako dôležité. Ak čo i len jedna “ vypadne“, nie sme v rovnováhe. Telo je preto rovnako dôležité ako duša a duch. Dokonca si myslím, že z istého uhla pohľadu, je najdôležitejšie.

Túžby a nápady nám vznikajú v duši. Tam je naša intuícia. To je ten tichý hlások, ktorý sa nám prihovára, no my ho väčšinou ignorujeme. Keď to však už trvá nejaký čas a silnie to v nás, vtedy si to uvedomíme a túžba či nápad prejde do mysle, ktorá nám to schváli, po prípade neschváli. Keď nám myseľ nápad schváli, tu sa práca duše a mysle končí. Nastupuje telo. Len telo má totiž funkciu vykonávateľa. Len telom môžeš behať. Je to telo, ktoré odnesie veci či jedlo charite, je to ruka, ktorá napíše kamarátovi a poteší ho tým. To, čo teraz píšem mi síce vzniká v hlave, no sedím na zadku a píšu to moje ruky. Áno, všetky tieto veci vznikli v duši a prešli mysľou. No keby nebolo tela, ostali by tam a neboli by vykonané.

Bez tela je akákoľvek činnosť nedovŕšená a ostáva ako zbožné prianie, prípadne „super myšlienka“. Preto je mylné považovať telo ako príťaž pre dušu. Je nanajvýš neúctivé a vlastne aj celkom hlúpe brať ho ako “ doplnok“. Ako niečo, čo je síce dôležité a treba sa o to starať, no hlavne sa treba starať o svoje vnútro. Jasné, treba sa zaoberať vnútrom, tam to všetko pramení, no pokiaľ ide o činy (a o tie predsa ide!), telo má nezastupiteľnú úlohu.  Vykonať čokoľvek môže IBA telo.

stocksy.com

Ako teda dať úctu telu? Každé telo je iné. Preto logicky aj spôsoby jeho milovania musia byť odlišné. Sú však určité z nich, ktoré by sme mohli považovať za univerzálne, lebo sú konkrétne, no rôzne zároveň.

Prvým je POHYB. Život sám je pohyb. Všetko živé sa hýbe, len inak. Ak chceš preukazovať lásku svojmu telu, hýb sa. Hýb sa tak, ako ti to je prirodzené. A veľa.

Odpočinok. Opak pohybu, no má rovnakú váhu. Dopĺňa zákon rovnováhy. Pohyb a oddych. Jedno nemôže byť bez druhého.

SEBALÁSKA. Nemôžeš čakať, že ťa druhí budú mať radi. Musíš začať sebou. Musíš sa naplniť až po okraj, to je tvojou úlohou. Až keď toto splníš, môžeš a prirodzene aj budeš milovať iných. Tak ako seba, nie viac! Nie je úplne zdravé, čo hovoria niektorí kresťania a to, že: “ zabudni na seba, obetuj sa, mysli na dobro iných!“ je to hlúposť a urobí to z teba zatrpknutú obeť. Mysli najprv na seba a ostatné pôjde samo.

A nakoniec to najdôležitejšie, POČÚVAJ svoje TELO. Zabudni na všetky dobré rady, aj na tie moje, je to môj názor, nie tvoj 🙂 Drž sa toho, čo cítiš, čo ti spôsobuje radosť a naplnenie a dodáva silu a rob iba to. Bude to stačiť.

pexels.com

Tvoje telo nie je iba niečo, čomu by si mala slúžiť, aby si sa pri pohľade do zrkadla nehanbila. Telo máš na to, aby si mohla robiť veci, po ktorých túžiš. Na to všetko potrebuješ telo v dobrom stave. To neznamená predĺžené vlasy či dokonale upravené nechty. Tieto veci majú svoje opodstatnenie, nakoľko v nás ženách je prirodzená túžba po kráse. A tá sa musí prejaviť v upravenosti, tak to má byť. Telo je v dobrom stave vtedy, keď je zdravé, silné a v kondícii, ktorú nezaujíma vek. Skrátka a dobre na to, aby sme naplno žili, milovali a pomáhali ostatným , je telo nevyhnutné. Je to úžasný nástroj a dar. Nezabúdajme na to.