My, ľu­dia, sme zlo­žení z troch častí. Z tela, mysle a du­cha. Telo je to naj­vr­ch­nej­šie. Je to to, čo vi­díme. Fun­guje ne­us­tále, aj keď spíme či ne­ro­bíme nič. Do­dnes vedci nad ľud­ským te­lom žasnú a ne­poz­najú ho do de­tai­lov na­priek mo­der­nej tech­nike. Všetci sa však zhodnú na tom, že je to úžasné dielo prí­rody.

Dnes sa veľa ho­vorí a píše o duši, me­di­tá­cií a vô­bec o du­chov­ných ve­ciach. Všimla som si , že nie­ktorí du­chovne či ná­bo­žen­sky za­lo­žení ľu­dia ne­dá­vajú telu po­trebnú váhu a dô­le­ži­tosť, ktorá mu patrí. Ba do­konca ho spo­mí­najú ako ne­jakú prí­ťaž, ako niečo, čo stojí duši v roz­voji a po­dobne. Ne­viem, či je to šťastný ná­zor…

unsp­lash.com

Prav­dou je, že všetky tri časti člo­veka sú rov­nako dô­le­žité. Ak čo i len jedna “ vy­padne“, nie sme v rov­no­váhe. Telo je preto rov­nako dô­le­žité ako duša a duch. Do­konca si mys­lím, že z is­tého uhla po­hľadu, je naj­dô­le­ži­tej­šie.

Túžby a ná­pady nám vzni­kajú v duši. Tam je naša in­tu­ícia. To je ten ti­chý hlá­sok, ktorý sa nám pri­ho­vára, no my ho väč­ši­nou ig­no­ru­jeme. Keď to však už trvá ne­jaký čas a sil­nie to v nás, vtedy si to uve­do­míme a túžba či ná­pad prejde do mysle, ktorá nám to schváli, po prí­pade ne­s­chváli. Keď nám my­seľ ná­pad schváli, tu sa práca duše a mysle končí. Na­stu­puje telo. Len telo má to­tiž fun­kciu vy­ko­ná­va­teľa. Len te­lom mô­žeš be­hať. Je to telo, ktoré od­ne­sie veci či jedlo cha­rite, je to ruka, ktorá na­píše ka­ma­rá­tovi a po­teší ho tým. To, čo te­raz pí­šem mi síce vzniká v hlave, no se­dím na za­dku a píšu to moje ruky. Áno, všetky tieto veci vznikli v duši a pre­šli mys­ľou. No keby ne­bolo tela, os­tali by tam a ne­boli by vy­ko­nané.

Bez tela je aká­koľ­vek čin­nosť ne­do­vŕ­šená a ostáva ako zbožné pria­nie, prí­padne „su­per myš­lienka“. Preto je mylné po­va­žo­vať telo ako prí­ťaž pre dušu. Je na­naj­výš ne­úc­tivé a vlastne aj cel­kom hlúpe brať ho ako “ do­pl­nok“. Ako niečo, čo je síce dô­le­žité a treba sa o to sta­rať, no hlavne sa treba sta­rať o svoje vnútro. Jasné, treba sa za­obe­rať vnút­rom, tam to všetko pra­mení, no po­kiaľ ide o činy (a o tie predsa ide!), telo má ne­za­stu­pi­teľnú úlohu.  Vy­ko­nať čo­koľ­vek môže IBA telo.

sleduj_youtube_kanal_odzadu_sk

stocksy.com

Ako teda dať úctu telu? Každé telo je iné. Preto lo­gicky aj spô­soby jeho mi­lo­va­nia mu­sia byť od­lišné. Sú však ur­čité z nich, ktoré by sme mohli po­va­žo­vať za uni­ver­zálne, lebo sú kon­krétne, no rôzne zá­ro­veň.

Pr­vým je PO­HYB. Ži­vot sám je po­hyb. Všetko živé sa hýbe, len inak. Ak chceš pre­uka­zo­vať lásku svojmu telu, hýb sa. Hýb sa tak, ako ti to je pri­ro­dzené. A veľa.

Od­po­či­nok. Opak po­hybu, no má rov­nakú váhu. Do­pĺňa zá­kon rov­no­váhy. Po­hyb a od­dych. Jedno ne­môže byť bez dru­hého.

SE­BA­LÁSKA. Ne­mô­žeš ča­kať, že ťa druhí budú mať radi. Mu­síš za­čať se­bou. Mu­síš sa na­pl­niť až po okraj, to je tvo­jou úlo­hou. Až keď toto spl­níš, mô­žeš a pri­ro­dzene aj bu­deš mi­lo­vať iných. Tak ako seba, nie viac! Nie je úplne zdravé, čo ho­vo­ria nie­ktorí kres­ťa­nia a to, že: “ za­budni na seba, obe­tuj sa, mysli na dobro iných!“ je to hlú­posť a urobí to z teba za­tr­pk­nutú obeť. Mysli najprv na seba a os­tatné pôjde samo.

A na­ko­niec to naj­dô­le­ži­tej­šie, PO­ČÚ­VAJ svoje TELO. Za­budni na všetky dobré rady, aj na tie moje, je to môj ná­zor, nie tvoj 🙂 Drž sa toho, čo cí­tiš, čo ti spô­so­buje ra­dosť a na­pl­ne­nie a do­dáva silu a rob iba to. Bude to sta­čiť.

pe­xels.com

Tvoje telo nie je iba niečo, čomu by si mala slú­žiť, aby si sa pri po­hľade do zrkadla ne­han­bila. Telo máš na to, aby si mohla ro­biť veci, po kto­rých tú­žiš. Na to všetko po­tre­bu­ješ telo v dob­rom stave. To ne­zna­mená pre­dĺžené vlasy či do­ko­nale upra­vené nechty. Tieto veci majú svoje opod­stat­ne­nie, na­koľko v nás že­nách je pri­ro­dzená túžba po kráse. A tá sa musí pre­ja­viť v upra­ve­nosti, tak to má byť. Telo je v dob­rom stave vtedy, keď je zdravé, silné a v kon­dí­cii, ktorú ne­zau­jíma vek. Skrátka a dobre na to, aby sme na­plno žili, mi­lo­vali a po­má­hali os­tat­ným , je telo ne­vy­hnutné. Je to úžasný ná­stroj a dar. Ne­za­bú­dajme na to.

Komentáre