Mys­lela si si, že ten muž, ktorý ti tak po­blúz­nil hlavu bude oby­čajný cha­lan, ktorý sa rád za­báva. Ale … ale ten „oby­čajný cha­lan“ ro­bil skutky, ktoré nú­tili tvoje city, aby sa voči nemu pre­hl­bo­vali viac a viac. Ty si si (dob­ro­voľne na­silu) mu­sela pri­pus­tiť, že si sa do neho za­mi­lo­vala.

Bolo to na­ozaj veľmi vtipné, ne­uka­zo­vala si svetu tvoju zra­ni­teľnú stránku a on si možno aj mys­lel, že žiadnu ne­máš. Všetko si večne ob­rá­tila na žart alebo si bola až pre­hnane sar­kas­tická. Mys­lela si si, že to je tá vec, ktorú na tebe tak zbož­ňuje. Ve­dela si ho ro­zo­smiať rov­nako, ako ve­del ro­zo­smiať on teba. Ve­del, aký je tvoj ob­ľú­bený kvet a hoci bol štvr­tok, pri­nie­sol ti ho, pre­tože si na teba spo­me­nul. Mali ste vaše tajné miesto, o kto­rom ste ve­deli len vy dvaja, vy­chut­ná­vali ste si tam je­den dru­hého a ne­mys­leli ste na nič iné.

Spo­mienky sa ti zja­vujú pred očami a do­slova cí­tiš to, akoby boli živé.

Zdroj: pe­xels.com

Kaž­dou jed­nou sl­zou si te­raz cí­tila väč­šiu a ne­zne­si­teľ­nej­šiu bo­lesť. Možno keby si kvôli nemu ne­pla­kala, ne­cí­tila by si viac to, čo ti spô­so­bil.

Stále ne­mô­žeš uve­riť, ako ťa mo­hol z ni­čoho nič len tak ľahko vy­me­niť.

Jed­ného dňa si ho uvi­dela s inou. Vi­dela si, ako sa na ňu dí­val. Na teba sa tak ni­kdy ne­dí­val, bo­lelo to ale zá­ro­veň ťa to v hĺbke duše aj teší, pre­tože sa cez to mu­síš pre­niesť a to bude od­zr­kad­ľo­vať tvoju silu.

Keď sa nad tým tak za­mys­líš, uve­dom si, že to zvlád­neš. Mu­síš to zvlád­nuť. My ako ženy, mu­síme byť tie, ktoré toho psy­chicky zvládnu oveľa viac, ako tí muži, ktorí nás opus­tili a boli tak ne­sta­bilní, že sa ne­ve­deli roz­hod­núť, akú ženu chcú.

Uve­do­míš si, že vám asi ne­bolo sú­dené byť spolu. Nie vždy sa to­tižto, čo bolo pre nás cenné, stane naj­cen­nej­šie v na­šom ži­vote. 

„A hoci si ty bola jeho jan­tá­rová krá­ľovná, ona bola najk­raj­šia krá­ľovná zla­tej.“ Watt­pad. 

Komentáre