Ľu­dia sú uzav­reté knihy plné prí­be­hov. Krá­čame okolo nich den­no­denne. Nie­ktorí sú zau­jí­maví hneď na prvý po­hľad. Chceme ich hneď pre­lis­to­vať, za­čí­tať sa, ovo­ňať každú ich stránku. Majú tvrdú alebo mäkkú väzbu, sú zvonku po­sy­paný po­zlát­kom alebo sú to oby­čajne zvia­zané stránky, o kto­rých sa do­zvieme viac, až keď pre­ho­vo­ria.

0e5acc6f67e5b64df1be08b7e4d2fe3e

foto: pin­te­rest.com

Akou kni­hou chceš byť? Chceš byť viac obal alebo vnútro? Ča­sto­krát sa stáva, že ľu­dia, ktorí vy­ze­rajú byť vy­ro­bení z por­ce­lánu, strá­cajú čaro pri pr­vom ot­vo­rení úst. Pri vy­slo­vení pr­vých slov. Ob­sah slov sa stráca v kon­traste ob­sahu a formy. Vždy ostá­vam za­ra­zená svo­jim pr­vot­ným úsud­kom-pred­sud­kom. Ľu­dia ma ne­us­tále prek­va­pujú. Ži­vot do­ka­zuje kaž­do­den­nými prí­kladmi, že ešte sa mám stále čo učiť. Ni­kto sa nedá pre­čí­tať na pr­vý­krát. Ni­kto nie je len prí­liš jed­no­du­chý a nič viac. Alebo len úžasný a nič viac. Vždy sa dá spoz­nať viac. 
Pre­chá­dzam sa uli­cami a vi­dím ich. Rozt­rú­se­ných v mra­ve­nis­kách miest, pu­tu­júci svo­jimi vlast­nými chod­níč­kami. Mi­lión tvárí. Mi­lión prí­be­hov. Čím viac ich spoz­ná­vame, tým viac sa nám zdajú byť kom­pli­ko­va­nejší.  Prvý do­jem je vždy dô­le­žitý.  Za­ne­cháva stopu, ktorá sa maže veľmi ťažko. Ve­ľa­krát sa stáva, že si člo­veka ulo­žíme do ne­ja­kej kra­bice s ná­pi­som od­sú­dené na ne­ús­pech a uzav­rieme ho v nej, pre­le­píme le­pia­cou pás­kou a  ni­kdy viac nech­ceme ot­vo­riť.
Teda v tej si­tu­ácii sa nám to zdalo ako najv­hod­nej­šie rie­še­nie.  

Možno až po ro­koch nám ne­jaká zhoda okol­ností pri­praví prek­va­pe­nie. Obal sa nám zdal prí­liš tvrdý, drsný alebo ošú­chaný. No ako­náhle pre­čí­tame ďal­šiu stránku z duše člo­veka, po­cho­píme viac. Po­ro­zu­mieme viac. Snažme sa preto vi­dieť viac ako len vr­chnú vrstvu. Ľud­ské telo, ob­le­če­nie, mej­kap. Toto všetko je len obal. Sídlo nie­čoho, čo očami nie je vi­dieť.  Ak sme pri­pra­vení vní­mať, je tu ná­dej, že sa do­zvieme viac. Ďalší kú­so­ček, úlo­mok tvo­riaci ce­lok. 

Akí chceme byť ľu­dia? Buďme vzde­laní. Čí­tajme ľudí. Chápme. Ne­súďme. Ľúbme.

 

co­ver pho­tos: tum­blr

Komentáre