Viete kedy sa niečo zlomí? Nie prehne, praskne, pukne, ale zlomí? Keď už neviete existovať tak ako predtým, pretože sa dusíte. Pretože sa zajakávate, pretože to všetko, čo sa deje vás zasiahne tak veľmi, že stratíte stabilitu. Mizne vám pevná zem pod nohami, podlaha, parkety a vy padáte. Padáte a nevstávate s tým, že to dáte, že to zvládnete. 

Všetky moje predsavzatia vzchopiť sa a ukončiť toto moje trápenie sa ale jedného dňa kamsi stratili do diaľky. Maska na mojej tvári začala pukať, praskať, a ja som si ruky, v ktorých som držala svoj obranný štít, priložila k telu, pretože je lepšie potlačiť emócie, než im podľahnúť a byť ich otrokom. A keďže nič netrvá večne, všetko, čo bolo kedysi dobré napokon bolí ako čert. Minulosť ma naučila, že nádej je príliš krehká na to, aby sa jej dalo držať. Je príliš neodbytná, táto minulosť. Dá o sebe vedieť v tom najnevhodnejšom čase, akoby trpela nespavosťou a spokojne si žije v prítomnosti. 

zdroj: unsplash.com

Láska ma urobila zraniteľnou. Dala som mu kúsok zo seba, teda dosť veľký kus som mu zo seba ukrojila. Dala som mu svoju hlavu, srdce, prsty na nohách, krvný obeh, všetko. A keď to mal pevne uložené vo svojich rukách, plne si uvedomil, že ma vlastní, stala som sa jeho rukojemníčkou uzavretou medzi štyrmi neviditeľnými stenami nevedomosti. Môj život už vtedy nebol mojím životom. Bol to jeho život, ktorý som od tej chvíle žila. Pretože keď niekoho miluješ, stane sa tvojou súčasťou. Súčasťou všetkého čo robíš. Je s tebou, je v tebe. Je vo vzduchu, ktorý dýchaš, vodou, ktorú piješ. Koluje v tvojich žilách. Jeho dotyk ostane na tvojej pokožke ako balzam a hlas sa nekonečne odráža v tvojich ušiach.

Poznáš všetky jeho sny, ciele a túžby a nepovažuješ ho predsa len za dokonalého. Dokonca ho miluješ ešte viac, pretože po dokonalosti netúžiš. Ak sa má muž do mňa zamilovať, nech sa zamiluje do mňa a nie do mojich učesaných vlasov alebo nalíčených pier. Nech sa do mňa zahľadí, keď vyzerám totálne hrozne. Nech sa zamiluje do mňa, do mojej nedočkavosti, nevinnej nechápavosti, žiarlivosti, do období, keď necítim nič alebo naopak cítim priveľa. Do každej mojej schránky, do tej dobrej, aj do tej zlej. Buď sa zamiluje do mňa bezvýhradne alebo nech sa nezamiluje vôbec, pretože najväčšia chyba, akú môže spraviť je to, že toto všetko rozdupe na prach a mňa nechá obnaženú krvácať, akoby mi pomaly zlupoval všetky vrstvy kože a nechal náš vzťah zomrieť ľahostajnosťou.

zdroj: unsplash.com

Pretože vzťahy nezabíja málo lásky, ani nenávisť. Najviac lásky zabíja ľahostajnosť.

Neobklopovala ma láska. Obklopovala ma tá falošná, drzá napodobenina lásky, nie tá skutočná, dôverná láska, ktorá spája ľudí so všetkými ich rozmarmi a návykmi. A možno láska neexistuje. Možno je to len ilúzia, výplod našej fantázie. Totálne vás zničí, rozbije vás na malé kúsky ako sklenenú vázu, len čo sa s ňou naozaj stretnete.

Niekedy je naozaj potrebné byť občas veľmi nešťastná zo všetkých tých premárnených chvíľ a zraňujúcich spomienok, aby som dokázala vnímať hĺbku  svojho života. Pochopiť, čo sa mi snaží povedať, naznačiť, čo sa so mnou vlastne deje. Dostanete síce úder pod pás, ktorý len tak nezoškrabete z toho slabého obalu vášho srdca.

Keď budete stále premýšľať o minulosti nikdy sa nepohnete dopredu. Naopak, keď zasa strávite priveľa času plánovaním budúcnosti, môže sa vám stať, že po celý život sa neodhodláte konečne niečo so sebou spraviť. Je to ťažké kráčať ďalej s okovami rán, keď schody k tomu lepšiemu svetlu vyzerajú také strmé až nevidíš koniec. Či sa vyberiem dnes, zajtra, o rok chcem ísť konečne tam, kde je všetko v pohode, nikam sa nenáhliť, zahnať zlé spomienky a kamkoľvek budem mať namierené dostanem sa tam oveľa rýchlejšie a s menším počtom modrín na mojom už aj tak slabom pozliepanom srdci.

zdroj: unsplash.com

Keď chce človek v tomto svete prežiť musí si občas nasadiť boxerské rukavice a uštedriť poriadny úder. Niekedy si treba vybrať tú ťažšiu cestu a nechať niekoho nech si tú svoju nájde sám.

Som žena, a ženy sú citlivé. Ľahko sa namotajú na niekoho, kto je k nim milý. Muži to zneužívajú, ale ženy si vďaka tomu budujú vzťahy často aj na celý život. Ja som si prešla rôznymi cestami s rôznym počasím, pričom som toľko krát spadla na zadok, že už nemá zmysel to ani počítať. Vybrala som si neschodnejšiu cestu, ale len preto lebo som sa stratila. Stratila som sa v sebe, preto si vždy naplánujte obchádzku alebo si aspoň vo vreckách noste malú mapu.

Prihlasujem do newslettera...

Dostávaj najlepšie novinky z Odzadu

Prihlásením sa do newslettera súhlasíte s podmienkami ochrany súkromia.