Spoz­nala si člo­veka a on Ti možno ub­lí­žil. 

Ten, ktorý bol tvo­jou pri­ori­tou a bol vlastne všet­kým. Bol bu­dúc­nos­ťou, s kto­rou si rá­tala. Bol mo­ti­vá­ciou ráno vstať a te­šiť sa na ďal­šie zá­žitky. Bol far­bou v čier­no­bie­lom svete…bla bla bla.

Je preč. Tak to chodí, opa­ku­ješ si…

Áno, presne tak. Na chvíľu si sa stala ma­lým die­ťa­ťom, ktoré pla­kalo, lebo spadlo a ne­ve­delo vstať. Pár­krát spadlo po­riadne na za­dok. Čas však ply­nul a ty si sa v tom na­učila cho­diť. Krô­čik po krô­čiku si sa do­stala až sem a ja Ti gra­tu­lu­jem.

Roz­hodla si sa ne­byť tu pre ni­koho iného len pre seba.

Po­cho­pila si, že si slo­bodná. Do bodky chá­peš vý­znam tohto slova. Ne­mu­síš sa spo­ve­dať za svoje roz­hod­nu­tia ni­komu len sebe. Ne­vys­vet­ľu­ješ. Lebo len ty vieš, prečo ko­náš práve takto.

zdroj: unsp­lash.com

Po­cho­pila si, že ne­pot­re­bu­ješ ni­koho iného k tomu, aby si si ve­čer ot­vo­rila víno a na­pus­tila vaňu. Ne­pot­re­bu­ješ ni­koho k tomu, aby si si po ce­lom dni ľahla do mäk­kej po­stele šťastná. Ľahla si si do nej spo­kojná, pre­tože v tvo­jom byte práve ne­pre­bieha ti­chá do­mác­nosť. Ne­mu­síš sa ni­komu ofu­čaná oto­čiť chrb­tom a ni­kto ti ne­be­rie pap­lón. Le­žíš v nej sama a je to kom­pletná zo­stava – ne­mu­síš po­ze­rať na te­le­fón, kedy zdvihne, či na­píše, veď už mal byť dávno s te­bou doma. Ne­po­čí­taš v hlave, koľké pivo asi pije. Ne­mu­síš sa báť, že práve te­raz dáva inej to, čo mal v tej chvíli za­ží­vať s te­bou. Po­kojne za­spá­vaš…

V ob­chode ku­pu­ješ len to, čo chceš a po­tre­bu­ješ. Ne­vys­vet­ľu­ješ prečo si ku­pu­ješ dva laky na nechty po­dob­ného od­tieňu a ka­belku, aj keď máš plnú skriňu ďal­ších. Ne­rie­šiš jej cenu, veď je to za tvoje. Vy­ma­kané za­slú­žené pe­niaze, z tvo­jich ši­kov­ných rúk. Dar­ček od Teba pre Teba. Te­šíš sa. Ne­mu­síš ďa­ko­vať a cí­tiť sa za­via­zaná.

Ne­mu­síš mať vý­čitky sve­do­mia, keď si ne­spl­níš po­vin­nosti „žienky do­má­cej“ a miesto vy­sá­va­nia si cez ví­kend vy­lo­žíš nohy na stôl a ot­vo­ríš ob­ľú­bené su­šienky. Veď ide Ma­da­gas­kar. Ten, čo si vi­dela už mi­li­ón­krát. Nechce sa ti va­riť? Ne­va­ríš. Z dru­hej izby ne­frfle hladný krk, že „si musí uro­biť párky, lebo dáme sa dnes nechce uro­biť kura na špa­niel­sky spô­sob s fran­cúz­skymi ze­miakmi a ta­lian­skou panna cot­tou!“ Ne­rie­šiš, že si sa roz­hodla sa na to skrátka vy­kaš­ľať… máš právo. Dnes si za pra­siatko – Si pa­ňou svojho dňa. Ne­pod­ria­ďu­ješ sa a slovo kom­pro­mis si v svo­jej do­mác­nosti po­u­žila na­po­sledy, keď bolo v krí­žovke.

Ne­vys­vet­ľu­ješ, prečo o tre­tej ráno se­díš za­ba­lená v deke na bal­kóne a pl­níš po­pol­ník ohor­kami ci­ga­riet. Ne­vra­víš dô­vody, prečo pri tom pla­češ a na čo pri tom mys­líš. Po­ze­ráš na ob­lohu…jej sa ža­lu­ješ. Chápe ťa bez slov. Ne­súdi. Nie si pre ňu hys­terka a ne­po­siela ťa spať, lebo skoro vstá­vaš.

zdroj: unsp­lash.com

Pra­cu­ješ na sebe. Vše­tok čas ve­nu­ješ sebe a svojmu roz­ví­ja­niu. Učíš sa ja­zyk, ktorý si vždy chcela ve­dieť. Cvi­číš a te­šíš sa, lebo ti to čistí hlavu. Ro­bíš to pre seba. Nie preto, lebo sa ti po Via­no­ciach na­bralo na bo­koch a pre­mýš­ľaš, či si to už sti­hol všim­núť. Čí­taš knihy do ne­sko­rého rána, lebo ni­kto ne­hun­dre, aby si ko­nečne zhasla. Veci, ktoré máš, sú tvoje. Tvoje za­slú­žené. Nie sú na­ro­de­ni­no­vým dar­če­kom, po­zor­nos­ťou na vý­ro­čie alebo po­ďa­ko­va­ním za úžasnú noc od za­da­ného mi­lenca. Ne­budú vy­kri­čané. Ne­budú ti zo­braté…

Viem, toto nie je všetko. Prídu chvíle, keď sa dí­vaš na prázdne miesto na gauči a cí­tiš, že tam nie­kto chýba.

Milá moja ne­za­daná ne­známa, to miesto ne­zos­tane na­veky prázdne. Až príde správny čas, za­plní ho. Za­plní tvoj čas tým správ­nym spô­so­bom. Ve­nu­ješ mu svoje voľné chvíle dob­ro­voľne. Bude tvo­jím dňom i ve­če­rom. Bude tým, čo te­raz ne­pot­re­bu­ješ. Uží­vaj si tieto chvíle. Sú tvoje. Tvo­jím bo­hat­stvom a ni­kto ti ich ne­môže vziať. Sú tvo­jou šan­cou zdo­ko­na­liť sa pre seba i pre toho nie­kde tam.

Tak vy­uži tento čas a až bu­deš pri­pra­vená zdie­ľať svoj svet s nie­kým dru­hým, ve­nuj mu seba. Lep­šiu, vy­rov­nanú, šťastnú a pri­pra­venú…