Život sú paradoxy,
radi pálime tie mosty.
Prečo sme len takí sprostí?
Ľudia z mäsa a kosti,
alebo masa bez ľudskosti?
Chýba štipka dobrosti,
zo života radosti.
Samé o priateľstva žiadosti,
ale stratili sa tie súdržnosti.

Stretnutia sú len chatove písomnosti,
ktoré sú úplne o stručnosti.
Roboti bez obetavosti,
všetko robíme z vypočítavosti.
Kde je kúsok o človeka všímavosti?
Napadnú ti len samé podlosti.
Ako môžeš držať v sebe toľko zlosti?
Voči priateľovi dávať ruky do pästí?
Ako sa toľko zla do teba zmestí?
Neviem, píšem len kopec blbostí,
keď by som spoločnosť strčila do hrsti,
a hodila preč, dole do priepasti…

Nie je to tak? Nie sú život paradoxy?

Stretneš niekoho, s niekým sa ti pretnú cesty. Spoznávaš ho a myslíš, že si ho konečne našiel. Aj u mňa to tak bolo. Našla som ťa, drahá priateľka.

zdroj: unsplash.com