Nie­kedy sa člo­vek sám seba pýta, či to má vô­bec zmy­sel. Či má zmy­sel ute­kať za tým, kto sa mu čo­raz viac vzďa­ľuje. Byť pria­te­ľom nie­komu, kto o to v pod­state ani ne­stojí. Byť mi­lo­vaný a pri­jatý nie­kým, o kom vieš, že ťa ni­kdy mať rád ne­bude. Po­núk­nuť po­moc nie­komu, kto o ňu ne­žiada. Nech­ceš ni­komu ub­lí­žiť, ale tomu dru­hému je jedno, že ub­li­žuje tebe. Nie je lep­šie, ak si krá­čame svo­jou ces­tou a ne­cháme tých správ­nych ľudí, aby nás do­behli? Nie je lep­šie krá­čať spolu s nie­kým, kto ocení našu prí­tom­nosť bez toho, aby sme ho mu­seli o nie­čom pre­svied­čať? Ni­kdy sa ne­pri­pú­taj k ľu­ďom, ne­chaj im slo­bodu roz­ho­do­vať a mi­lo­vať, iba tak mô­žeš i ty mi­lo­vať a byť mi­lo­vaná.

stocksy_txpd368d9446zn000_small_801525foto: eli­te­daily.com

Asi je nie­kedy toho prí­liš veľa. Prí­liš na to, aby sa do­ká­zal člo­vek za­sta­viť a uve­do­miť si to. Po­vin­nosti a prob­lémy sa ko­pia a ty uviaz­neš v akomsi ni­kdy ne­kon­čia­com ko­lo­toči. Zmä­tená a vy­čer­paná. Akoby z teba ži­vot vy­sal všetku ener­giu. Zrazu ti tečú slzy po tvári a je­diné čo po­tre­bu­ješ, je ob­ja­tie. Možno iba po­cho­pe­nie či pri­ja­tie. Ale nič z toho ne­pri­chá­dza. Voľba je vždy na tebe. Buď osta­neš na tej zemi le­žať, alebo sa jed­no­du­cho zdvih­neš sama. Bez toho, aby si ča­kala, že to nie­kto urobí za teba. Ni­kdy ti ni­kto ne­po­môže lep­šie, ako ty sama. Už chá­peš, prečo ti toľko ľudí ho­vorí, že žena musí byť hlavne vnú­torne silná? Práve pre tie chvíle, kedy sa cíti najs­lab­šia. Ale člo­vek ni­kdy ne­vie, aký je silný, po­kiaľ sa ne­ocitne v si­tu­ácia, kedy je­diné, čo mu zo­stáva, je byť silný.

28239731451_508573d7fd_k1foto: thought­ca­ta­log.com

Nie­kedy je naj­lep­ším lie­kom sa­mota, po­koj a ti­cho. Člo­vek ob­čas po­tre­buje byť sám, aby všetko po­cho­pil. Mô­žeš byť sama bez toho, aby si bola osa­melá. A mô­žeš byť osa­melá bez toho, aby si bola sama. Po­tre­bu­ješ, aby všetko na­okolo stíchlo, aby si po­čula svoj vnú­torný hlas. Vi­dieť sú­vis­losti a po­zrieť sa pravde do očí. Ni­kdy to ne­bude prí­jemné, ale je to po­trebné. Rad­šej po­znať pravdu, ako kla­mať samú seba.

800x400-woman-hands-face-worried-std-testfoto: eli­te­daily.com

Vždy vy­cí­tiš, komu na tebe ne­zá­leží, komu si ľa­hos­tajný, kto nechce mať s te­bou nič spo­ločné a kto ťa nemá rád. Tak ako vieš, komu na tebe na­ozaj zá­leží. Koho zau­jí­maš ty a nie to, aké môže mať z teba vý­hody. Možno ten, o kto­rého tak sto­jíš, on ne­stojí o teba. Stačí, ak bu­deš k sebe úp­rimná a ne­bu­deš sa kla­mať, alebo si niečo na­ho­vá­rať. Ob­čas sa ten svoj vnú­torný hlas sna­žíme utí­šiť, ale ča­som si uve­do­míme, že to bola naj­väč­šia chyba. Nech­ceme si pri­pus­tiť veci také, aké na­ozaj sú. Bez pri­kres­ľo­va­nia a bez ne­us­tá­leho ospra­vedl­ňo­va­nia nie­koho skut­kov.

Pre­tože možno o tých dru­hých sto­jíme, ale oni o nás nie. Aký má zmy­sel sna­žiť sa nie­koho do­be­hnúť? Aký má zmy­sel sna­žiť sa nie­koho pre­sved­čiť o opaku, keď si už dávno vy­tvo­ril svoj ná­zor na teba? Prečo sa trá­piť nad nie­kým, komu sme ľa­hos­tajní?

sleduj_youtube_kanal_odzadu_sk

800x400-stocksy_txp28654a6dcox000_small_591282foto: eli­te­daily.com

Nič v ži­vote nejde na­silu. Preto je dô­le­žité ve­dieť to pri­jí­mať a na­učiť sa s tým po­ci­tom žiť. Nie všetko bude tak, ako by sme chceli. Ale vždy je tu niečo alebo nie­kto, kto nás do­káže po­te­šiť. Nie­kedy je to práve o tých ma­lič­kos­tiach, ktoré ale ve­dia uro­biť s na­ším srd­com zá­zraky.

Tvoj ži­vot sa zlepší, keď si uve­do­míš, že je lep­šie byť sám, ako pre­na­sle­do­vať ľudí, kto­rým na tebe sku­točne ne­zá­leží.

foto: thought­ca­ta­log.com

Komentáre