Tak dlho si definovala ženu ako niekoho, kto sa stará, ako niekoho, kto dáva ostatných na piedestál. Žena, ktorá si rada vypočuje každého životný príbeh a potom poradí. Žena, ževraj musí milovať tu a teraz. Hneď. Bola si predurčená na to, aby si prekonala bolesť a udržovala vzťahy a ľudí šťastnými. Musela si byť ochotná odpustiť chyby, nechať minulosť tak a milovať bez podmienok.

No skutočnosť je trochu iná.

V zákulisí tvojej mysle však vieš, že niekedy ti ľudia ublížia preto, pretože im to dovolíš. Pretože im dáš neskutočne veľa príležitostí znova ti ublížiť.

Vieš, že tvoje srdce bolo dané nesprávnym ľudom, jednoducho preto, lebo z času na čas ti ukázali, že ty nie si priorita, ale to oni sú. Napriek tomu sa stále snažíš nahovárať si, že „Tentoraz sa to zmení.“

Ale odpúšťanie niekomu, kto nemá vôľu sa zmeniť alebo milovať ťa takým spôsobom ako miluješ ty jeho, je nesprávne. Byť vo vzťahu s niekým, koho správanie, rozhodnutia a činy neustále prinášajú nešťastie a škodu, nie je dobré.

unsplash.com

Povedzme teraz, žiješ už lepšiu polovicu svojho života, daj si vo svojom živote teba pred ostatných.

Pretože keď ťa niekto zranil, ublížil alebo zneužil, dala si mu šancu. Keď niekto odišiel z tvojho života a neskôr sa chcel vrátiť, otvorila si mu dvere.

Musíš vedieť, že to nie je správne.

Si žena. Si žena, ktorá miluje, ktorá sa bezpodmienečne stará, ktorá odpúšťa. Nič z toho nie je zlé. V skutočnosti je tvoje srdce krásne. Ale musíš sa tiež chrániť.

Nezaslúžiš si bolesť.

pexels.com

Svet sa na ženy občas pozerá s odporom. Stále nemáme rovnosť pri mužoch. Ľudia krútia hlavou, súdia z toho, čo počuli a pozerajú sa na to, ako žena odpúšťa mužovi, ktorý jej ublížil. Myslia si o žene, aká je slabá.

Ale ty nie si slabá. Si silná, nechala si bolesť za tebou. Miluješ napriek chybám.

Keď však stratíš svoju silu, nie je to niečo, za čo by si sa mala hanbiť. Keď necháš niekoho, komu nie je naozaj ľúto, že zlomil tvoje srdce, keď necháš niekoho, kto si to zaslúži alebo má v úmysle znova ti ublížiť, je to v poriadku.

V tomto okamihu rastieš – stojíš pred zrkadlom, pozeráš do svojich zaslzených očí, vidíš na telefóne tiesňové volanie – to je ten okamih, kedy musíš mať odvahu odpustiť a odísť.

Navždy.