Bola som prázdna. A ve­rím, že ne­jedna z nás má také ob­do­bie.

„Ne­ve­dela som sa te­šiť zo ži­vota, ne­ve­dela som sa smiať, hu­mor mi pri­pa­dala ab­surdný. Ne­ve­dela som pla­kať, ne­bola som ani smutná a nič ma ne­zau­jí­malo.“

To bolo pred­tým, ako som ťa spoz­nala. 

No te­raz, te­raz ťa už po­znám. 

Zdroj: pe­xels.com

Vlial si do môjho srdca lásku, vieru a ná­dej. Ná­dej na kraj­šie zaj­trajšky. Na­pl­nil si moju dušu ra­dos­ťou a šťas­tím. Je to akoby som ob­ja­vo­vala za­kaž­dým nie­koho iného a pri­tom len od­ha­ľu­jem zá­ku­tia mo­jej duše. 

Dnes mi pri­padá svet omnoho krajší a fa­reb­nejší. Jasné, možno zo mňa ho­vorí čistá eufó­ria, ale som rada, že som ťa spoz­nala. Že si mi za tak krátky čas uká­zal toľko nád­her­ných vecí.

Že sa oplatí žiť, že sa oplatí ve­riť, že aj ja mám právo na uka­zo­va­nie svo­jich emó­cii a ne­musí sa za ne han­biť. Pre­tože každý člo­vek v ži­vote má svoju zlé a dobré dni.

Tak, ako sa slnko ne­o­spra­vedl­ňuje, že sa mu chce svie­tiť a dážď, že padá. Tak sa ne­mu­sím ospra­vedl­ňo­vať za to, že pla­čem alebo sa sme­jem. 

Pa­mä­tám si, ako som ťa pr­vý­krát uvi­dela. Bolo ho­rúce leto, priam spa­ľu­júce a se­dela som na lúke. Bola som moc zau­jatá „ni­čím“, aby som si všimla „niečo“. Pri­sa­dol si si ku mne a nad­via­zal si ne­zá­väznú kon­ver­zá­ciu.

To je celé.

Tak oby­čajné, ale tak vý­znamné. Pre mňa.

unsp­lash.com

Tvoje myš­lienky, tvoje úvahy, tvoje ná­zory a tvoje po­stoje k ži­votu ma úplne fas­ci­nujú. Ne­mys­lím si, že sa 100% zhod­neme, ale na väč­šine áno.

Ži­vot ne­bude ni­kdy do­ko­nalý. Vždy tu budú tie dobré a zlé dni, ktoré nám buď sprí­jem­ňujú alebo ka­zia deň. Ale vždy je len na nás, ako sa k tomu po­sta­víme. Ide o naše roz­hod­nu­tie. A vždy máme na vý­ber, vždy máme mož­nosť voľby. 

Ja som si teda už vy­brala. 

A ďa­ku­jem Ti, že si pri­šiel do môjho ži­vota. 

Komentáre