Priemerný život, priemerný vzťah,
no povedz ty, či máš ho rád?
Henten je naozaj zlý kamarát,
načo viac ho v živote mať?
Toto ma nebaví, naozaj strata času,
a ešte k tomu za tak mizernú plácu.
Už ma možno neľúbi, ale nechcem byť sama,
veď predsa chcem byť raz tá mama.
Nehral zle, ale ani úplne dobre,
niekde medzi tým, každý šomre.

Toto nechcem toto je fakt príšerne,
správanie dospelých? Naozaj mizerné.

Chcem to úplne inak, než stačí to tebe,
ja neberiem v úvahu ten šedý priemer.

Môj kamarát? Najlepší na svete!
Nie niekto komu sa jazyk od klamstiev pletie.
Stojí tu vždy pri mne, dáva rady,
občas vypustíme pary, obiehame bary.
Nezradí, podrží a hlavne neutečie,
aj ked sám so sebou problémy vlečie.

A tá láska ? Úplne perfektná jak z telky,
povieš si, že nečum na tie obrazovky,
ale áno, musí to byť úprimne a čisté,
prirodzené a navždy zamilované.
Nie si mojou možnosťou,
si mojou každodennou voľbou,
a medzi tým je rozdiel,
či hľadáš stále niekoho,
alebo vieš že srdce bije už len pre neho.
A je si tým úplne isté, žiadne pocity neisté,
úmysle čisté, zaľúbené dozaiste.

Potom tá práca, čo napĺňať ma šťastím musí,
nie za riťou šéf, čo nervy mi brúsi.
A hovorí ako mám čo robiť, žiadna voľná ruka,
tak si vravíš či nerobí z teba už otroka?

Cestovať po svete, skúšať nové veci, plniť si sny,
nehovoriť vždy, že toto je možné len u iných.
Máš rovnakú moc, rovnaké možnosti, a vieš kde sú?
Priamo v tvojej hrsti!
Máš v sebe všetko, čo potrebuješ k životu o akom snívaš,
tak sa už viac neuč skrývať, ale pravde do očí sa dívať,
svojim plánom áno hovoriť a nenechať si to vyhovoriť.
Lebo nepatríš do toho stáda, ktoré tupo pláva s prúdom,
a nevedia že to kam idú, nie je ich osudom.