Tento prí­beh je o diev­čati, žene, ktorá bola svo­jou lás­kou k mu­žovi pre­sved­čená, že zvládne všetky pre­kážky, ktoré im ži­vot pri­nie­sol v spo­loč­nom vzťahu.

Mala tak­mer 20 ro­kov, úžas­ného par­tnera, kto­rého mi­lo­vala naj­viac na svete a ne­ve­dela si pred­sta­viť, že by raz mohli byť bez seba. Čím viac bol ži­vot po ukon­čení stred­nej bliž­šie, tým viac sa bála, aké to bude. Ona bola roz­hod­nutá po­kra­čo­vať v štú­diu na vy­so­kej škole, on mal jasný cieľ – za­rá­bať pe­niaze v za­hra­ničí, keďže doma práca ne­bola. Pri­šiel deň, kedy mu­sel od­le­tieť preč. Oči plné sĺz a srdce plné žiaľu, takto vy­ze­ralo ich roz­lú­če­nie na le­tisku.

tum­blr.com

Za­čali sa práz­dniny a ona ich trá­vila sama. Ráno sa pre­bú­dzala s ese­mes­kou na dobré ránko, ve­čer zase išla spať s tex­tom na dobrú noc. Takto to išlo pár dní, po­tom svitla nová ná­dej. Keďže mala pred se­bou dlhé práz­dniny a v nich žiadna práca či bri­gáda, roz­hodla sa vy­skú­šať šťas­tie a pri­le­tieť za pria­te­ľom do za­hra­ni­čia. Vi­dina hľa­da­nia práce bola však cel­kom iná. Aj keď sa sna­žila nájsť si prácu a as­poň pár me­sia­cov ostať pri boku jej pria­teľa, ne­šlo to. Aj na­priek tomu, že ho tak veľmi mi­lo­vala, mu­sela mu ozná­miť, že sa vra­cia na­s­päť na Slo­ven­sko. Vtedy sa to všetko za­čalo. Skon­čila sa har­mó­nia vo vzťahu a jej pria­teľ ju za­čal ig­no­ro­vať. Mal po­cit akoby ho len hlúpo vy­užila a na ďal­šej strane ho štvalo, že  sa ich cesty znovu roz­ídu, že ona bude tam a on tu.

Deň pred od­cho­dom na­s­päť na Slo­ven­skom, po­ze­rala v te­le­ví­zií film „Man­žel­ský sľub“. Vždy sa jej ten film pá­čil, mohla ho po­ze­rať aj stále do­okola a ni­kdy ju ne­o­mr­zel, kvôli tomu, ako muž bo­jo­val o svoju ženu, aj na­priek tomu, že za­budla na to kto je.  Ne­pa­mä­tala si o ňom vô­bec nič, stále bo­jo­val do po­sled­nej chvíle a jeho činy mo­ti­vo­vali aj ju. Sama ne­ve­dela prečo, no z množ­stva sĺz a bez­ná­deje, z toho, že je­diný člo­vek, ktorý by ju mal po­držať, ju od­razu ig­no­ruje sa roz­hodla na­pí­sať list. Sama ne­ve­dela, čo má týmto lis­tom po­ve­dať, no ne­vlá­dala viac dr­žať všetky svoje po­city v sebe, a keď ju ne­mal kto po­čú­vať keď by to ho­vo­rila, roz­hodla sa mu to na­pí­sať.

Roz­tra­se­nými ru­kami chy­tila do rúk os­trú ce­ruzu a ob­tr­haný kú­sok pa­piera, a znovu sa jej za­čali ko­tú­ľať slzy po tvári.

sleduj_youtube_kanal_odzadu_sk
tumblr_inline_mvlyrddtpn1qizw9b

foto: tum­blr

Pre­páč mi za to, že pla­čem. Pre­páč mi za to, že to čo sme plá­no­vali ne­vyšlo tak ako sme chceli. Všetko toto som ro­bila pre nás, kvôli tomu, že som chcela aby sme boli spolu, as­poň na krátku chvíľu. A aj keď to nie je ide­álne a ty si TU a ja som TAM, bu­dem bo­jo­vať za to, aby sme boli spolu. Pre­páč mi za to, že moje roz­hod­nu­tia často ovplyv­ňujú city, no chvíľa bez teba pre mňa zna­mená več­nosť, a tak každá mož­nosť byť s te­bou je pre mňa vy­kú­pe­ním. Mrzí ma to, že od­kedy som po­ve­dala, že sa vra­ciam na­s­päť na Slo­ven­sko ne­roz­prá­vaš sa so mnou, akoby som bola vzduch. Bolí ma to. Rov­nako ako teba. Ja len, znovu sa ti chcem ospra­vedl­niť a po­ve­dať ti, že aj toto zvlád­neme, no ak by niečo tak sa ti chcem po­ďa­ko­vať za všetko, čo sme spolu pre­žili. A pro­sím ťa, znovu od­po­čí­ta­vaj dni do dá­tumu, kedy sa opäť uvi­díme. Ja to takto spra­vím, aby mi išiel čas strá­vený bez teba rých­lej­šie.“

List od­lo­žila do obálky a na vrch na­pí­sala jeho meno. V deň od­letu sa me­dzi nimi nič ne­zme­nilo, jej pria­teľ sa s ňou ne­roz­prá­val, tak ako tomu bolo už pár dní. Síce smutná z toho všet­kého stále dú­fala, že jej list mu ot­vorí oči. Pri­šiel čas od­chodu a ona v tom zhone za­čala roz­mýš­ľať čo ma s tým lis­tom spra­viť. Či ho má ne­chať nie­kde v ko­mode pri jeho ve­ciach alebo ho vy­ho­diť do koša. Roz­hodla sa, že list mu na­ko­niec ne­chá, a tak ho na­rýchlo po­lo­žila me­dzi veci a ute­kala do auta, kde sa s ním roz­lú­čila iba za­má­va­ním ruky.

tum­blr.com

Keď do­ra­zila do­mov mys­lela si, že po pre­čí­taní jej listu bude všetko v po­riadku, no mý­lila sa. Pria­teľ sa o ňu ne­zau­jí­mal, do­konca sa po­há­dali a on na­vrhol roz­chod. Ra­nilo ju to. Ne­ča­kala od neho niečo také, bola si istá, že to spolu zvládnu, no zrejme bola ona je­diná, ktorá sa na túto cestu bola schopná vy­dať. Po dl­hom pre­svied­čaní a ar­gu­men­toch ho aj tak ne­pre­sved­čila, a tak sa roz­hodla pri­jať jeho roz­hod­nu­tie. Spý­tala sa ho či ho ne­pre­sved­čil ani list, ktorý mu ne­chala. Na­ko­niec vy­svitlo, že o žiad­nom liste ne­ve­del a nič ne­čí­tal, tak mu po­ve­dala, kde ho ne­chala a on ho išiel ih­neď pre­čí­tať.

Ne­chala mu čas, ve­dela, že v ta­kejto chvíli musí byť len tr­pez­livá a po pár mi­nú­tach jej prišla správa.

To ja by som sa ti mal za všetko ospra­vedl­niť, vô­bec som ne­ve­del ako sa cí­tiš, čo pre­ží­vaš. Na­ozaj ma to mrzí, som hrozný, ale pre­páč mi to. Po­sledné dni som sa s te­bou ne­roz­prá­val, pre­tože som chcel zis­tiť, aké by to bolo, keby sme sa roz­išli a pri­šiel som na to, že sa to jed­no­du­cho nedá. Ne­z­vlá­dol by som to a som strašne rád, že si mi to pri­po­me­nula práve svo­jim lis­tom, som rád, že som si to uve­do­mil a ni­kdy by som ne­mo­hol za­ho­diť všetky tie spo­ločné zá­žitky a čas strá­vený spolu, si pre mňa to naj­lep­šie, čo ma v ži­vote mohlo stret­núť . Aj keď sme od seba ti­sícky ki­lo­met­rov a vi­díme sa raz za pár týž­dňov, zvlád­neme to! Te­raz to už viem, vďaka tebe. Mi­lu­jem ťa.“ 

pe­xels.com

A možno tento vzťah za­chrá­nilo len pár slov a možno to boli ne­vy­po­ve­dané po­city. Kaž­do­pádne obaja sú spolu do­te­raz, ona je na vy­so­kej a on v za­hra­ničí, no spája ich láska, po­ro­zu­me­nie a viera. Žiadne klam­stvá a pod­vody. Člo­vek musí byť vždy úp­rimný, lebo s klam­stvami sa nedá za­chrá­niť nič, no ve­rím, že po­nau­če­nie si z tohto prí­behu vezmú všetci.

Pá­čil sa ti člá­nok Mišky Šcer­bá­ko­vej? Viac jej tvorby náj­deš na sieti Watt­pad!

Komentáre