Žijeme v dobe, kedy sa ľudia rozhodli vykročiť s davom. Spravili presne ten krok, ktorým dali najavo, ako zaslepene sa nechali vtiahnuť do stáda. V snahe splynúť s davom sa nechali pripútať názormi druhých, žijú životy, ktoré ani nepatria im a kráčajú cestou, ktorá im nie je určená.

Odzadu.sk
Staň sa blogerkou

Človek si prestal vážiť samého seba. Prestal veriť v jedinečnosť, v krásu svojej fantázie, v silu svojich myšlienok. Odmieta si strhnúť z očí masku a vidieť nespočetné množstvo spôsobov vyniknúť. Sme tak silné osobnosti, no zároveň tak ľahko ovplyvniteľné. Nechávame si radiť od nesprávnych ľudí a namiesto toho, aby sme sa z toho omylu vykľuli s ponaučením, pretrvávame v stave, keď názory ostatných stoja nad tými našimi. Bojíme sa vyjsť na ulicu v žltých podkolienkach a s klobúkom na hlave v sychravom dni, len aby sme spravili deň krajším. Bojíme sa usmiať sa na cudzieho človeka, pretože čo by si asi tak o nás mohol pomyslieť. Áno, v tomto spočíva naše splynutie… Splynutie s davom. V hlave nám víria myšlienky, čo si o nás ľudia pomyslia. Názory cudzích ľudí sú pre nás veľakrát dôležitejšie, než tie naše.

foto: pexels.com

Pozrime sa iba na sociálne siete a ich vplyv na nás, na ľudí schopných osobnej komunikácie, vrúcnych objatí a slov, ktoré nás dokážu tak zahriať pri srdci. Niekto to môže nazvať modernou dobou, vyvíjajúcou sa technikou, no ja v tom vidím aj o kúsok viac. Vidím v tom odchádzajúce priateľstvá, nezmyselné rozchody, zbytočné hádky, stratu súkromia, chvíle odcudzenia členov rodiny…

Vážme si nádherné okamihy života a nájdime v nich zmysel, aj keby sa pre iného mohli javiť absurdnými. Vedieme vlastné životy a naše sny držíme vo vlastných rukách. Je len na nás, ako sa voči tejto skutočnosti postavíme. Či sa budeme ráno rozhodovať, čo si obliecť pri myšlienke, ako budeme vyzerať v očiach ostatných, alebo v očiach, ktoré sú súčasťou nás. Či si budeme stále dokola opakovať, že to rozhodnutie je nesprávne, pretože nikto iný to tak nerobí, alebo sa chytíme myšlienky, že to naozaj nikto iný tak nerobí a využijeme šancu vyniknúť. Dať najavo to, kým sme a prečo sme sa rozhodli žiť a nie prežívať, nežiť podľa dokonalej schémy a predstáv ostatných. Dať najavo kým sme a kým chceme byť v budúcnosti, bez výčitiek pri pomyslení na to, kto si čo o nás bude myslieť.

foto: pexels.com

Nerúťme sa do rutiny bežného života iba preto, lebo sa to od nás žiada. Spoločnosť nás prinútila zabudnúť na našu voľnosť. Sme spútaní v kruhu pravidiel, dokonalosti a strachu z neúspechu. Život sa môže zdať komplikovaný a občas sa môže zdať, že je aj nezvládnuteľný. No iba v tom prípade, ak budeme tejto myšlienke venovať svoju pozornosť. Preto sa nenechajme odradiť názormi druhých ľudí, no ani životom samotným.

Prestávame sa pozerať na svet srdcom a viac sa zaujímame o hmotné veci, veci videné očami. Práve im venujeme naše srdce a tým prestávame vidieť krásu vo všedných veciach. Buďme otvorení novým možnostiam, úprimní voči ostatným, spontánni v kráse daného okamihu a hlavne nezávislí od názorov ostatných. Nesplyňme s davom… Naopak, ukážme mu svoju podstatu jedinečnosti.  

A ikeď žijeme v dobe, kedy sa ľudia rozhodli vykročiť s davom, je na každom z nás, či sa rozhodneme kráčať s nimi, alebo z davu vykročíme vlastným smerom.