Možno to te­raz ne­chá­peš…
Prečo ťa ne­zob­rali na školu? Prečo od­išiel ten, s kto­rým si chcela strá­viť ži­vot? Prečo ti ne­vy­chá­dzajú ciele, ktoré si si dala? Prečo tvoja ka­moška zrazu nemá na teba čas? Prečo sa ti ne­darí v práci?

Ver mi všetko má svoj zmy­sel.

Nie vždy to, čo si že­láme je správne. Ho­vor tomu ako chceš… Osud, ži­vot, Bo­žie cesty…Z veľ­kej časti si za to mô­žeme sami. My ovplyv­ňu­jeme svoju cestu…

Ale ná­hody podľa mňa ne­exis­tujú.

Chcela si sa ko­nečne osa­mos­tat­niť…nájsť si prácu. Do pre­dajne s tex­ti­lom hľa­dajú pre­da­vačku. Po­vieš si, že to vy­zerá sľubne, veď módu máš rada, to by ťa ba­vilo.
Ale ne­pri­jali ťa. Už ani ne­vieš po koľ­ký­krát. Si skla­maná, de­mo­ti­vo­vaná…

Ve­čer ťa príde pod­po­riť ka­ma­rátka, dáte si po­hár vína, ob­jed­náte pizzu a len tak me­dzi re­čou s úmys­lom vy­kom­pen­zo­vať tvoje skla­ma­nie spo­me­nie, že vedľa v po­tra­vi­nách hľa­dajú vý­po­moc. Veď as­poň za­tiaľ, kým si ne­náj­deš inú prácu.

zdroj: pe­xels.com pe­xels.com

Tak to teda skú­siš, veď už ne­máš čo stra­tiť.

A ako tak po dvoch týžd­ňoch do­kla­dáš to­var do re­gá­lov, pri­staví sa pri tebe cha­lan a ty sa zmô­žeš len na „ke­čup je na dru­hej strane“…Vi­del ako si sa za­čer­ve­nala a prišlo mu to vtipné. On bol z tých nor­mál­nych, ktorí ne­píšu na in­ter­ne­tové stánky text typu: Vi­del som ťa včera ve­čer v ob­chod­nom cen­tre, mala si na sebe fi­remné tričko a do­kla­dala si to­var do re­gálu. Ozvi sa mi, dáme kávu..

Nor­málne pre­behla is­kra vy­me­nili ste si kon­takt na seba.
Za­čali ste sa stre­tá­vať a všetko bolo zrazu tak ako malo byť a roz­právka sa mohla za­čať. Veď to po­znáš.

Možno práve kvôli tomu, že ťa ne­vzali tam, kam si chcela ísť…

V ži­vote je to už raz tak. Nie­kedy ide všetko ľahko ino­kedy oveľa ťaž­šie, ale vždy dôj­deš tam, kde máš byť. Možno sa máš po­u­čiť, na­učiť, byť vďačná.

A preto ak sa ti te­raz ne­darí a ne­do­siahla si to, čo si tak veľmi chcela, ver mi, je to preto, že je pre teba pri­pra­vená oveľa lep­šia cesta.

Komentáre