Stále sme len pria­te­lia, nič viac a rov­nako ani nič me­nej. Oby­čajne ne­oby­čajní dvaja ľu­dia, ktorí sa stretnú len pár­krát do roka. Lebo možno práve ne­máme toľko voľ­ného času, ako by sme chceli.

Ale vieš, ako mi za­čne biť srdce chvíľu pred­tým, keď sa máme stret­núť? Keď si pred­sta­vím, že ťa o nie­koľko mi­nút bu­dem môcť znovu po ne­ja­kej dobe ob­jať a usmiať sa na teba? Po tých nie­koľ­kých ro­koch, ako sme sa spoz­nali? Vtedy, v tom ma­lom klube, vďaka kon­certu a tmy.

Že si znova spo­me­niem na naše spo­ločné vý­lety a ve­černé pre­chádzky, ktoré možno nie­kedy ne­boli za svitu hviezd, ale len za svetla po­u­lič­ných lámp? A po­tom ti ich pri­po­me­niem, lebo ako správny chlap si nie na všetko spo­me­nieš..

O čom to všetko vlastne je?

Nie­koľ­ko­krát som sa ťa chcela opý­tať, či po­znáš od­po­veď na túto otázku. Ale žiaľ, do­te­raz som na to ne­nab­rala do­sta­točnú od­vahu.

zdroj: unsp­lash.com

Vždy sa však nájde ne­jaké ale.., však? Pop­rí­pade ne­jaké dô­vody, prečo byť rad­šej po­ti­chu a uží­vať si tie spo­ločné chvíle me­dzi nami. A asi preto sa ťa ne­opý­tam. Ne­viem si ani pred­sta­viť, aké by to možno, mohlo mať ná­sledky.

sleduj_youtube_kanal_odzadu_sk

Vždy, keď sa pre­chá­dzam okolo tej vy­so­kej bu­dovy di­vadla, po­us­me­jem sa. Lebo vďaka nemu sme ne­za­budli na naše pria­teľ­stvo. Aj keď sme mali ob­do­bia, že sme sa na­ozaj ne­vi­deli aj celý je­den rok. Len sme si ob­čas na­pí­sali alebo za­vo­lali.

A práve ty si ten je­diný člo­vek v mo­jom okolí, na kto­rého ne­mám ťažké srdce. Ne­vy­čí­tam ti, že sa často ne­vi­díme. Iným ľu­ďom by som ne­do­vo­lila, aby mi os­tali na blízku, ak by som ich dlho ne­mohla vi­dieť.

zdroj: unsp­lash.com

Mô­žeš mi ve­riť v to, že tebe je­di­nému to vždy v dob­rom od­pus­tím. Vždy v tú je­dinú chvíľu, keď sa stret­neme. Zvláštne však? Možno pre teba, ale pre mňa ur­čite nie.

Cí­tim to tak, no na­ozaj stále ne­mám po­ňa­tia, prečo sa to tak v mo­jom vnútri odo­hrá.

Ale aj cez to všetko, som na­ozaj ne­sku­točne rada, že sme stále v kon­takte. A v ne­po­sled­nom rade aj za to, že si stále ten, kto­rého som dávno spoz­nala. Vtedy, keď som ťa pr­vý­krát uvi­dela..

Od­vtedy som dú­fala, že raz bu­deme sku­toční ka­ma­ráti. Aj keď som o tebe vtedy nič ne­ve­dela. A spl­nilo sa mi to, drahý A. 

Komentáre