Keď som bola malá, vždy som závidela ostatným dievčatám, že majú kompletnú a perfektnú rodinu. Túžila som po nej tak veľmi, až som z toho bola nešťastná a vôbec si nevážila to, čo som mala doma. Čo sa stane, keď si uvedomíš, že tvoja rodina nie je perfektná?
Jedného dňa som si uvedomila, že žiadna rodina nie je perfektná, nie iba tá moja. Tak, ako nie sú dokonalé vzťahy, nie sú ani rodiny. Keď som mala problémy s partnermi, moja mama často hovorila, že to musím len vyriešiť a nie sa vzdať. Že nemôžem opustiť partnera kvôli jednej hádke, pretože hádky a problémy tu budú vždy. Aj na druhej strane rieky.
Podľa mňa sa dá táto múdrosť preniesť aj na rodinu. Hoci túžim po tom, aby sme boli doma ako rodina mojej kamarátky, nikdy neviem, či nemajú problémy. Na verejnosti pôsobia milo, slušne a milovane, no akí sú za zatvorenými dverami? Neviem.
Keby som sa dostala do ich rodiny, možno by som zistila, že nie sú až takí dokonalí, ako vyzerajú v mojich očiach. Možno by som zistila, že im mama nedáva bozk na dobrú noc, nezohrieva im studené jedlo, nepripomína im dôležité dátumy a nesmeje sa s nimi v kúpeľni pri umývaní zubov.
Možno by som zistila, že keď pôsobia dokonale, je to z toho dôvodu, že sú k sebe chladní a vôbec nemajú zmysel pre humor. Na verejnosti pôsobia slušne a milo, no čo ak svojím správaním niečo skrývajú? Neviem. Každá rodina je iná a ja som po tomto uvedomení veľmi rada, že mám tú svoju.
Moja rodina rozhodne nie je perfektná, no je to normálne
Je v poriadku, že sa občas pohádame, že sa občas nezhodneme v názoroch, že sa občas sklameme a ublížime si. Dôležité totiž je, že aj napriek týmto momentom držíme pri sebe. Máme jeden druhého a môžeme sa na seba spoľahnúť. Robíme si zo seba žarty, máme v živote nadhľad, problémy riešime otvorenou komunikáciou a veľa, naozaj veľa, sa objímame a bozkávame.
