V dobe, kedy každý druhý po­ci­ťuje úz­kosť, stres, ner­vové vy­pä­tie a cel­kové psy­chické vy­čer­pa­nie je dô­le­žité na­učiť sa bo­čiť od spo­loč­nosti. Možno na­miesto uží­va­nia lie­kov proti všet­kému mož­nému, by každý je­di­nec mal čas­tej­šie po­bý­vať na čerstvom vzdu­chu, do­nú­tiť sa každý deň cho­diť na dlhé pre­chádzky a nájsť si niečo, čo ho baví a v čom sa nájde. Ale nie niečo, čo mu na­dik­tuje spo­loč­nosť skrz re­klamy či in­zer­cie.

V mo­jom ži­vote sa vy­skytlo niečo, čo by sa dalo na­zvať „opi­cou zo so­ciety“. Pre­ja­vilo sa to ab­so­lút­nou aver­ziou voči všet­kému, čo sa spá­jalo s väč­ším množ­stvom ľudí a tak­tiež apa­tic­kos­ťou voči všet­kému, čo by si vy­ža­do­valo náv­števu for­mál­nych, do­ho­vo­re­ných stret­nutí. Náhle uzat­vo­re­nie sa do vlast­ného sveta a od­stri­hnu­tie sa od kon­zum­nej spo­loč­nosti mi pri­nieslo päť dô­vo­dov, prečo by sa mal každý za­me­rať väčšmi na seba než na spo­loč­nosť:

1.) Na­chá­dza­nie vlast­nej vy­rov­na­nosti, vnú­tor­ného po­koja

Chvíle, ktoré člo­vek pre­žíva len sám so se­bou, pri­nesú od­menu vo forme od­strá­ne­nia stra­chu zo sa­moty. Ak sa sta­neš osa­me­lým vl­kom, na­učíš sa ne­spo­lie­hať na dru­hých a rýchlo prí­deš na to, že je­diný, kto ti dá všetko, si ty sám. Ne­bu­deš pri­tom rie­šiť prob­lémy dru­hých a ta­kisto ťa ne­budú trá­piť ne­zmy­selné oho­vá­ra­nia.

zdroj: unsp­lash.com

2.) Spoz­ná­va­nie svo­jich kre­a­tív­nych strá­nok

Chvíle, ktoré strá­viš sám so se­bou, ti pri­nesú kopu voľ­ného času, ktorý ne­mu­síš pris­pô­so­bo­vať po­žia­dav­kám dru­hých, ale len svo­jim vlast­ným. Takže na­miesto ne­zmy­sel­ného cho­de­nia po ob­cho­doch, kedy ro­bíš garde ne­roz­hod­nej ka­moške, in­ves­tu­ješ čas do seba a roz­vi­nieš svojho kre­a­tív­neho du­cha, či už sa na­učíš tvo­riť ori­gami alebo kres­liť por­tréty, vy­ší­vať, pliesť ná­ramky…

3.) Na­učíš sa trá­viť viac času v prí­rode

Ako po­ve­dal Sig­mund Freud: „Pred­tým, než si diag­nos­ti­ku­jete dep­re­siu, uis­tite sa, či ná­ho­dou nie ste ob­klo­pení idi­otmi!“ Po­bytu v spo­loč­nosti sa ni­kto úplne ne­vyhne, av­šak pri­náša to so se­bou tzv. ná­nos ne­ga­ti­vity, ktoré na teba chtiac-nech­tiac pre­nesú ko­le­go­via z práce alebo spo­lu­žiaci v škole či zá­vist­livé ka­mošky, takže sa bu­deš cí­tiť vy­čer­paný a dep­ri­mo­vaný zo seba a zo ži­vota vô­bec.

Ak sa však za­me­riaš väčšmi na seba a každý deň si náj­deš čas na po­byt v prí­rode, všetko sa zdá byť o niečo jed­no­duch­šie a me­nej čierne. Ze­leň na­ozaj upo­ko­juje a mô­žeš v nej spoz­nať kopu no­vých vecí – ok­rem toho, že mô­žeš pri­chy­tiť mi­len­cov exhi­bi­ci­onis­tov priamo pri čine, mô­žeš na­ra­ziť na aty­pické rast­liny, hmyz či bob­riu ro­dinku, ktorá si bude po­kojne plá­vať po hla­dine, za­tiaľ čo ty bu­deš na­chá­dzať svoj vlastný vnú­torný po­koj.

zdroj: unsp­lash.com

4.) Za­čneš si uží­vať ti­cho

Doba, v kto­rej ži­jeme, je ne­sku­točne hlučná. Ľu­dia si za­budli uží­vať ti­cho. Mnohí sa ti­cha boja, av­šak mys­lím si, že ten, kto si ho za­čne uží­vať, zví­ťazí sám nad se­bou. Pre­tože pre­hluší svoj otravný vnú­torný hlas, ktorý člo­veka ve­ľa­krát ne­na­báda k ni­čomu dob­rému, a ot­vorí mu cestu k pri­ro­dze­nej me­di­tá­cii.

5.) Na­učíš sa byť se­lek­tívny

Spo­loč­nosť člo­veku z kaž­dej strany dik­tuje a ur­čuje, čo má kedy ro­biť, po­ze­rať, jesť, čí­tať… Z kaž­dej strany sa na kaž­dého valí tzv. ma­sový boom, da­vový ošiaľ. Má­lo­kto je ochotný nájsť si čas po­riadne sa za­mys­lieť nad tým, či je správne to, čo člo­veku dik­tuje ve­rejná mienka, re­klama, pro­pa­ganda. Ak sa roz­hod­neš bo­čiť od so­ciety, na­učíš sa byť zdravo se­lek­tívny.

Prí­deš sám na to, čo ťa naj­viac baví, čo ti naj­viac chutí, pri akých ak­ti­vi­tách sa cí­tiš naj­lep­šie… Ne­bu­deš sa pris­pô­so­bo­vať väč­šine či po­tre­bám iných. Na­učíš sa vy­hra­diť si čas pre svoje vlastné hobby a chute, ktoré ne­mu­sia stoj čo stoj pod­lie­hať mains­tre­amu.

Komentáre