Baví ťa to?
Pýtaš sa čo…?
Veď predsa to, ako mi ubližuješ. To, ako prídeš vtedy, keď som už konečne zmierená s tým, že si odišiel z môjho života. A to si sa ani nespýtal, či doň vôbec môžeš vstúpiť. Prídeš a začneš vyťahovať staré spomienky, vravieť ako ti to je ľúto a ako ti chýbam. Ako si zistil až teraz, že ma potrebuješ.

Odzadu.sk
Staň sa blogerkou

unsplash.com

Ach!

Tak dlho som na toto čakala.
Tak dlho som toto všetko chcela počuť. Ale teraz, keď si prišiel, neviem či nebolo lepšie, keby si sa nevrátil a nevniesol do mojej mysle opäť tie spomienky, v ktorých sa tak často túlam a do môjho srdca opäť chaos!

Rozmýšľam či ťa mám prijať, či mám do svojho života zas vpustiť toľkú bolesť a trápenie. Alebo ťa mám nechať tak? Veď predsa.. už som si zvykla na to prázdno, ktoré si v mojom srdci zanechal. Bolí to. Uvedomuješ si, akú bolesť si so sebou priniesol? Opäť som nespala. Celú noc som nad tebou, nad nami rozmýšľala. Kto mi vráti toľko sĺz, ktoré som pre teba už vyronila?

unsplash.com

Buď poď bližšie alebo odíď úplne. Keď si niekde medzi tým, vyčerpáva ma to.

Ja už nechcem zažiť ten pocit, keď sa jedného dňa opäť zobudíš, postavíš z postele a odídeš. Odídeš bez jediného slova. Navždy. Toto nie je fér. Nezaslúžim si toľko bolesti!
Alebo áno? Pretože som bola taká hlúpa a pustila si ťa tak blízko k telu?

Myslím, že je neskoro sa obviňovať.
Povedz mi, chceš byť opäť v mojom živote alebo si prišiel iba narobiť bordel v mojom srdci a opäť odídeš?


 

A preto, moja milá kamarátka, ak si aj ty v takejto situácii a nevieš, čo robiť, možno ti pomôže tento citát:

„Zlatko, buď s niekým, kto chápe, aká vzácna je tvoja láska.“
#somidealista