Dnes sme mali naše druhé rande. Ale pred­tým, ako som od­išla z domu, som spo­mí­nala na to úplne prvé rande, na ktoré si ma zo­bral. Bolo to per­fektné. Po­znali sme sa nie­koľko týž­dňov, za­tiaľ sme boli len na úrovni pria­te­ľov a prí­le­ži­tostne sme sa roz­prá­vali o váž­nych ve­ciach.

Pri­šiel si pre mňa a ja som bola ner­vózna. Vy­ze­ral si sku­točne pekne, ob­jal si ma a po­tom si ma za­vie­dol do re­štau­rá­cie, ktorú som aj ja sama dô­verne po­znala.

Celý čas, keď sme ča­kali na jedlo, sme sa roz­prá­vali. Bolo to milé, ani je­den z nás sa ne­pot­re­bo­val po­zrieť na te­le­fón. Na rande sme už ho­vo­rili o všet­kom. Ho­vo­rili sme o na­šej práci, o na­šich ro­di­nách, o na­šich am­bí­ciách a sta­vím sa, že by si sa rád opý­tal aj iné veci.

V ten ve­čer si bol veľmi lás­kavý. Pravý džen­tl­men. Nech­cel si sa ma ne­jako ne­vhodne dot­knúť, bol si opatrný a z tvojho po­hľadu išlo teplo. Do tvo­jich očí som sa dí­vala veľmi dlho, hľa­dala som v nich zá­chranu.

Ne­vieš o mne všetko. Vô­bec. Ne­viem či by si aj všetko chcel ve­dieť. Že som len žena, ktorá má zlo­mené srdce. Že som len žena, ktorá má často v hlave väčší ne­po­ria­dok ako v izbe. Že stále pla­čem vo vani pl­nej vody. Že som ran­dila len s to­xic­kými mužmi. To, že mám stále prob­lém so se­ba­úc­tou. 

Ne­vieš toho tak veľa, ale páči sa mi, že to ne­vzdá­vaš. Že aj na­priek tomu, aká som nie­kedy chladná, ma ne­opúš­ťaš. Že máš rád sku­toč­nosť. Že máš rád to, kto som pri tebe.

Takže… možno sa ti nie­kedy po­darí roz­biť steny okolo môjho vnútra, ktoré som si po­sta­vila. Možno raz príde deň, kedy o mne zis­tíš všetko a bu­deš ve­dieť všetky tie zlé veci.

Druhé rande do­padlo lep­šie, než som ča­kala. Zo­stal si až do ne­sko­rého ve­čera a tak by to malo byť.

Pro­sím, zo­staň pri mne stále, ak si ten pravý.

 

Zdroj: thought­ca­ta­log.com

Komentáre