Mala by si byť stále v opo­jení. O tom je to. Je to je­diný spô­sob. Pre nie­koho zlý, pre nie­koho dobrý. Možno ti nedá všetky od­po­vede, ale as­poň na chvíľu za­bud­neš na otázku. Na chvíľu bu­deš mať po­cit, že všetko je tak ako má byť. Bu­deš šťastná a ko­nečne bu­deš žiť, nie pre­ží­vať. Bu­deš si priať ostať v tom mo­mente šťas­tia. Ne­bu­deš chcieť z toho vy­triez­vieť.

zdroj: pe­xels.com

Mu­síš byť stále v opo­jení. Aby si ne­cí­tila strašné bre­meno času, ktorý ti drví ra­mená. Nedá ti dý­chať. Sk­láňa ťa k zemi, núti ro­biť veci bez zmyslu. Aby si ne­cí­tila ako ti prob­lémy dý­chajú na krk. Ako ob­lie­hajú tvoje telo a sna­žia sa, aby si sa zbláz­nila. Aby si ne­cí­tila ako sa rú­tiš do ďal­šieho prob­lému. Znovu zlý ťah.

Mu­síš byť stále v opo­jení. Lebo jed­no­du­cho nie­kedy sa mu­síš zba­viť zlých myš­lie­nok. Prúdu ne­za­sta­vi­teľ­ných ne­zmys­lov, ktoré pro­du­kuje tvoj mo­zog. Nie­kedy mu­síš utiecť tak ďa­leko, kde ťa prob­lémy as­poň na ma­ličkú chvíľu ne­dos­tihnú. Len ti­cho a po­koj v tvo­jej mysli. Len ty a bez­sta­rostný svet. Žiadna mi­nu­losť, žiadna bu­dúc­nosť. Len táto kú­zelná chvíľa.

Mu­síš byť stále v opo­jení. V opo­jení vína, po­é­zie, šťas­tia, lásky. Jed­no­du­cho čím chceš, čo ťa robí šťst­nosu. Exis­tuje mnoho spô­so­bov. Ale je niečo, pri čom za­bud­neš na oko­lie, na svet, na prob­lémy. Skratka na všetko. Nie­kedy sú to jed­no­du­ché veci. Možno ma­ľo­va­nie, spie­va­nie, be­ha­nie, kor­ču­ľo­va­nie, pre­chádzka do prí­rody či ne­jaký ob­ľú­bený šport. Choď a pusť sa do toho. Hneď. Ne­ne­chaj si utiecť už ani se­kundu stra­te­ného času. Exis­tuje ne­spo­četne vecí, ktoré ťa opoja. A te­raz roz­hodne ne­ho­vo­rím o al­ko­hole, dro­gách a ná­vy­ko­vých lát­kach. Ho­vo­rím o ži­vote.

Zdroje: pe­xels.com

Ak raz pre­cit­neš na scho­doch domu, na ze­le­nej tráve v prie­kope alebo v úmor­nej izbe, ak ťa znovu za­čnú ťa­žiť bre­mená, ak tvoja my­seľ za­čne znovu pre­mýš­ľať nad prob­lé­mami, ak zrazu po­cí­tiš smú­tok, ak ti znovu ten zlý po­cit za­čne klo­pať na tvoje dvere, ak zba­dáš, že opo­je­nie sa stráca, pý­taj sa.

Pý­taj sa ko­ho­koľ­vek. Ti­cho šep­kaj otázky vetru, vl­nám, hviez­dam. Všet­kému čo ho­vorí, spieva. Pý­taj sa, aká je ho­dina. A vie­tor, vlny, hviezdy ti od­po­ve­dia: “Bije ho­dina opo­je­nia!”

zdroj: pe­xels.com

Opí­jaj sa ví­nom, po­é­ziou, cnos­ťou, lás­kou, šťas­tím alebo čím chceš!

Komentáre