Dnes to ne­bude nič vlastné. Ale ako ho­vo­rím, s pek­nými a dob­rými ve­cami sa treba po­de­liť. Tak sa chcem s Vami po­de­liť o niečo. Včera som čí­tala veľmi pekný člá­nok o láske. O mu­žovi. O tom, ako si ho my často pred­sta­vu­jeme a akého ho chceme. Dnes by som Vám chcela toto odo­vzdať. Krásne čí­ta­nie Vám pra­jem.

Ne­zau­jíma ma to, čím si. Chcem ve­dieť, čo ťa bolí, o čom sní­vaš, aké máš túžby v srdci.
Ne­zau­jíma ma, koľko máš ro­kov. Chcem ve­dieť, či bu­deš ris­ko­vať, že bu­deš vy­ze­rať ako blá­zon pre lásku, pre tvoj sen, pre dob­ro­druž­stvo byť na­žive. Ne­zau­jíma ma to, v akom zna­mení ho­ro­skopu si na­ro­dený. Chcem ve­dieť, či si sa dot­kol stredu svojho vlast­ného smútku, či si ot­vo­rený pre ži­vot, alebo si sa stal uzav­re­tým od stra­chu z ďal­šej bo­lesti. Chcem ve­dieť, či mô­žeš se­dieť s bo­les­ťou, mojou alebo vlast­nou, bez toho, aby si ju skrý­val alebo opra­vo­val.

Chcem ve­dieť, či mô­žeš byť s ra­dos­ťou mo­jou alebo vlast­nou, či do­ká­žeš tan­co­vať s di­vo­kos­ťou a do­vo­liť jej aby ťa na­pl­nila od špi­čiek tvo­jich prs­tov na no­hách bez toho, aby si bol opatrný, aby si pri tom za­bu­dol na ob­me­dze­nia ľud­ského by­tia. 

zdroj: FRANCE - NO­VEM­BER: Alain De­lon And Wife Na­tha­lie, No­vem­ber 1965. flickr.com

Ne­zau­jíma ma to, či prí­beh, ktorý mi ho­vo­ríš je prav­divý. Chcem ve­dieť, či do­ká­žeš skla­mať iného, len aby si bol prav­divý, či mô­žeš zná­šať ob­vi­ne­nie zo zrady vlast­nej duše, len preto, aby si bol dô­ve­ry­hodný. Chcem ve­dieť, či do­ká­žeš vi­dieť krásu aj v tom, čo nie je na prvý po­hľad pekné. Chcem ve­dieť, či do­ká­žeš žiť so zly­ha­ním tvo­jím alebo mo­jím a stáť pri tom na brehu ja­zera a kri­čať na žia­rivý me­siac ,,Áno“.


Ne­zau­jíma ma, kde ži­ješ, alebo koľko máš pe­ňazí. Chcem ve­dieť, či do­ká­žeš vstať po noci pl­nej smútku a zú­fals­tva, una­vený, roz­lo­žený na kúsky a uro­biť to, čo treba, aby si na­sý­til deti.

Ne­zau­jíma ma, koho po­znáš, alebo ako si sa sem do­stal. Chcem ve­dieť, či bu­deš stáť v strede ohňa so mnou a ne­ute­čieš. Ne­zau­jíma ma to, čo a kde si štu­do­val. Chcem ve­dieť, čo ťa drží z vnútra, keď všetko os­tatné sa roz­padá. Chcem ve­dieť, či do­ká­žeš byť sám so se­bou a či sa ti na­ozaj páči spo­loč­nosť, kto­rou si v prázd­nych chví­ľach.

Komentáre