V živote takmer každého stretne nešťastné obdobie, avšak v dobe, keď nešťastie postihne celý svet, situáciu vnámame trocha inak. Všetci by mali byť doma a obmedzovať kontakt s ľuďmi, pracovať z domu a venovať čas sami sebe. Nespočetne veľa ľuďom ostal voľný čas, o ktorom tak často hovorili v zmysle, že keby ho mali, tak by stihli všetky veci, ktoré si zaumienili. Teraz ho väčšina z nás má a aj tak nám napadá jediné slovo, a tým je prokrastinácia.
Všetci pociťujeme rešpekt a úctu voči ľuďom, ktorí s celosvetovou pandémiou bojujú v prvých líniách, a oproti ostatným nemajú možnosť prežívať túto situáciu doma s rodinami a v bezpečí. Napriek tomu sa vystavujú riziku nákazy vírusom, či riziku vyčerpania. Sledujeme prácu týchto ľudí a cítime sa ešte bezmocnejšie ako doteraz.
Kladieme si otázku, čo môžeme urobiť pre nás samých, svoj osobný rozvoj, pre niekoho druhého … Zrazu máme kopu času na šport, čítanie, vzdelávanie sa, ale akosi sa nám do toho nechce. Občas presedíme celý deň pred počítačom, telkou alebo iba tak s mobilom v ruke. Je to normálne?
Samozrejme, že v obodbí ako je toto, je to viac ako normálne. Je celkom akceptovateľné, ak sa tvoj nedostatok ľudského kontaktu zobrazí na tvojej produktivite. Ak sa nám občas podarí strenúť s ľuďmi, cítime sa odrazu naplení a šťastní. Ale prečo je to tak?
Človek ako taký sa nemôže vyvíjať bez procesu socializácie, teda procesu spoznávania a stretávania sa s druhými ľuďmi. Priatelia a ľudia, s ktorými sa bežne stretávame nám taktiež pomáhajú uskutočniť niektoré naše sny a ciele. Máme v nich motiváciu a oporu. Preto nám nedostatok ľudského kontaktu môže obmedziť našu mieru produktivity. Nemá nás kto motivovať, poháňať vpred a chváliť za dobre odvedenú prácu.
Dôležité je, aby sme to brali ako niečo bežné a snažili sa s tým vyrovnať čo najlepšie. Ak ťa nízka miera tvojej produktivity ubíja, skús začať plniť svoje povinnosti v malých krokoch, ale zato pravidelne a s vytrvalosťou. Uvidíš, ako sa to časom odrazí na tvojich výsledkoch!
