Chcem ti povedať, ako veľmi statočná si. Po tom všetkom čo si prežila. Chcem ti povedať, ako veľmi si ťa vážim za to, ako ťa tie zlé veci nikdy nepoložili a ty si aj po tom všetkom čo si zažila chodila s úsmevom na tvári. Chcem ti povedať ako veľmi ti ďakujem za to, že aj keď si mala v sebe vlastnú vojnu, VŽDY si si našla čas na riešenie vojen druhých. I po tom všetkom čo si kedy urobila zle, chcem ti povedať aké krásne bolo, že si si nič nebrala príliš k srdcu a posunula si sa ďalej. Aké len úžasné je ako veľmi miluješ ľudí i po tom všetkom čo ti kedy urobili. Chcem ti povedať, že dokážeš úplne všetko na tomto svete, pretože si to ty, si taká aká si a chcela by som aby si taká aj zostala. Niekedy nemôžem pochopiť ako všetko tak dobre zvládaš a nikdy sa príliš nesťažuješ, nikdy neobviňuješ. Chcem aby si vedela, že to najhoršie si už zvládla a lepšie je už na ceste.

Milujem to ako vo všetkom a vo všetkých vidíš len to dobré a milujem to ako život miluješ tak veľmi, že je to až neuveriteľné, po tom všetkom čo ti kedy priniesol. Ani nevieš ako obdivujem tvoju láskavosť a ochotu, ako milujem tvoj pohľad na svet a na veci naokolo. Milujem to ako vieš v ľuďoch vzbudiť cit, ako ich vieš vyspovedať bez toho aby si sa o to snažila. Milujem to ako sa s ľuďmi rozprávaš a to ako ich chceš za každú cenu spoznať. Teší ma, keď ťa vidím ako plačeš a potom nastane zlom, ty sa poutieraš, začneš sa na seba v zrkadle smiať ako blázon a stále si opakuješ, že nič nie je také zlé ak nejde o život. Milujem to ako tancuješ vo svojej malej izbe, to ako rada hráš scénky z filmov a to ako rada rozprávaš o tvojej stene a o tom čo pre teba znamená tvoj červený nôž. Milujem to ako vidíš v každej veci umenie, vidíš v nej niečo viac ako je, vieš o nej rozprávať denno denne. Milujem to ako sa vyhýbaš ľudom, ktorí sa ti páčia, doteraz neviem prečo. Milujem to ako ťa vie naštvať, keď niekto niekoho podvedie a milujem to ako plačeš aj pri tom naj-strašidelnejšom horore na svete. Milujem to aká si empatická, ako chápeš ľudí a ako moc ti na nich záleží. Milujem ten tvoj pohľad, keď sa vraciaš večer domov a hlava ti nečakane zablúdi hore a ty sa na mesiac a hviezdy pozeráš ako na lásku svojho života. Milujem to ako veríš v mimozemšťanov a predstavuješ si ich každý večer, keď sa pozrieš von z okna. Milujem to akými slovami opisuješ cestovanie a to ako chodíš s mapkou v ruke a ukazuješ kde všade sa chceš dostať.

Tento list píšem sama sebe. Aby som nikdy nezabudla na to, aká naozaj som. A ako veľmi je dôležité aby sme sa mali radi. Napíš aj ty sebe list, vyves si ho na stenu a každé ráno si ho prečítaj. Nezabudni na to kto naozaj si a na veci, ktoré z teba robia to čo si.