Je storočie, v ktorom žijeme horšie ako tie predtým? Klameme, kradneme a podvádzame viac? Panuje  medzi nami viac závisti?

Svet je taký, akým ho robíme my, ľudia. Pozrime sa vôkol seba. Človek, najmúdrejší žijúci tvor na Zemi, dokázal vybudovať stavby, ktoré pútajú našu pozornosť aj dnes. Dokázal postaviť Eiffelovú vežu, ako symbol Svetovej cnosti a zároveň veľa toho zničiť počas Druhej svetovej vojny. Prispievame charitám, nadáciám, ale aj vykrádame naše vlastné domovy pre zločinecké organizácie. Cítime lásku. Darujeme život novej bytosti, ale nemáme problém odpáliť nálož v nákupných centrách a vziať životy nevinným ľuďom, pretože sme zmanipulovaný náboženstvom. Objímeme človeka, ktorého máme radi, ale máme problém sa s nim porozprávať, keď prídu problémy.zdroj: unsplash

Závisť vládne v medziľudských vzťahov nespočítateľne veľa rokov. Ľudská pozornosť sa už od nepamäti upierala na materializmus. To čo sa naším očiam páči nás dokáže totálne opantať.
Súcítime, smútime pri svetových tragédiách, ale keď na ulici vidíme ako do niekoho kopú, tvárime sa, že sa nás to netýka. Veci, ktoré nie sú z morálneho hľadiska správne, sme začali považovať za bežnú vec. Zvykli sme si na všetky tie krádeže, bitky, znásilnenia a podobné ohavnosti. Mrzí nás to, ale nerobíme nič preto, aby sa to skončilo.

Skončíme pri slovách typu : ,, S tým nič neurobíme, celý svet je zlý. Ľudia sú hnusní.“ Veľa kníh, songov, filmov rozpráva o spoločnosti. Každé storočie trápilo svoju spoločnosť iným problémom. Je jedno, či si prečítame poéziu na začiatku 20. storočia a na konci 80. rokov, ktorá poukazuje na problémy spoločnosti. Stále je to o tom istom – žijeme v zlej dobe, človek je zlý.

zdroj: unsplash.com

Nezmeníme celú spoločnosť, ale možno by sa niektoré veci mohli zlepšiť. Všetky revolúcie, ktoré poznačili svet, vybojovali lepšie podmienky začali od jednotlivca, neskôr u skupiny ľudí a prerástli do mád. Ak chceme spraviť tento svet krajším miestom, začnime od seba.
Nie sme dobrí, ani zlí. Živíme v sebe lásku i nenávisť. Závisí od nás, čo uprednostníme. To ako sa rozhodneme vytvára situácie, do vedome, alebo nevedome dostávame iných ľudí.
Ľudí, na ktorých nám záleží, ktorých nepoznáme, ktorých milujeme, nenávidíme.
Budujeme budúcnosť, ktorá za sebou zanecháva stopy – minulosť/ históriu.