Áno, uro­bila som veľa zlých vecí. Ni­kdy som o sebe ne­tvr­dila, že som ne­jaký svä­tec.

Sa­moz­rejme za každú drob­nosť som bola ne­ja­kým spô­so­bom od­sú­dená. Nech už to bolo ška­re­dým po­hľa­dom alebo slo­vom. Predsa len sme ľu­dia a chy­bo­vať je ľud­ské. Možno je to oveľa viac, než ľud­ské. Je to sú­časť nášho kaž­do­den­ného ži­vota a z týchto chýb by sme sa mali učiť. Alebo hľa­dať rie­še­nie ako ich na­pra­viť. Ho­vorí sa to ľahko, no už tak ľahko sa to ne­robí.

Zvlášť, ak sa nám po­darí ub­lí­žiť člo­veku, na kto­rom vám zá­leží. V tú chvíľu sú­dime sami seba.  Ale predsa len sme uro­bili to, čo bolo pre nás alebo pre toho dru­hého naj­lep­šie. Te­raz to možno ešte ne­vi­díme, ale ne­skôr si uve­do­míme, aký veľký a od­vážny krok to bol a vďaka nemu sme sa mohli po­su­núť ďa­lej, k ďal­šej ka­pi­tole nášho ži­vota. To, či je tá ka­pi­tola lep­šia alebo nie, to už ne­mô­žem sú­diť.

wall­pa­per­swide.com


Ak je tu však niečo, čo na­ozaj ne­chá­pem sú ľu­dia, ktorí sú­dia iných. Každý člo­vek je predsa rov­naký. Každý máme rov­naký po­čet kostí v tele. Na­priek tomu sú takí, ktorí by nás chceli sú­diť za naše chyby. A ja sa pý­tam:

„Kto si ty, aby si mo­hol sú­diť iné“?

Vari ty si ni­kdy ne­uro­bil nič zlé? Ni­kdy si ni­komu ne­ub­lí­žil? Ni­kdy si ne­uro­bil ne­jakú zlobu? Na­ozaj si ne­mys­lím, že by kto­koľ­vek mo­hol ob­jek­tívne od­po­ve­dať „Nie“. Každý sme to uro­bili, či už si to pri­známe alebo nie.

unsp­lash.com

Prečo sú­diš ty mňa, keď sa ti ne­páči ako o tebe ľu­dia ho­vo­ria inde? 

Keď nech­ceš, aby ťa sú­dili tak ako to ro­bíš ty, tak to ne­rob. Tebe môže byť ukrad­nuté, čo ro­bia iní ľu­dia. Za­mys­lime sa pro­sím nad tým ako často sú­dime. A ako veľmi nám sa­mot­ným vadí, keď nie­kto súdi nás, bez toho, aby po­znal aké­koľ­vek okol­nosti, ktoré viedli k nášmu ko­na­niu.

Každý sme zod­po­vedný za svoje vlastné skutky, nie za skutky iných ľudí.

Tak to ne­chajme byť.

Ži­vot bude zrazu jed­no­duchší a jas­nejší.

Komentáre