Áno, urobila som veľa zlých vecí. Nikdy som o sebe netvrdila, že som nejaký svätec.

Samozrejme za každú drobnosť som bola nejakým spôsobom odsúdená. Nech už to bolo škaredým pohľadom alebo slovom. Predsa len sme ľudia a chybovať je ľudské. Možno je to oveľa viac, než ľudské. Je to súčasť nášho každodenného života a z týchto chýb by sme sa mali učiť. Alebo hľadať riešenie ako ich napraviť. Hovorí sa to ľahko, no už tak ľahko sa to nerobí.

Zvlášť, ak sa nám podarí ublížiť človeku, na ktorom vám záleží. V tú chvíľu súdime sami seba.  Ale predsa len sme urobili to, čo bolo pre nás alebo pre toho druhého najlepšie. Teraz to možno ešte nevidíme, ale neskôr si uvedomíme, aký veľký a odvážny krok to bol a vďaka nemu sme sa mohli posunúť ďalej, k ďalšej kapitole nášho života. To, či je tá kapitola lepšia alebo nie, to už nemôžem súdiť.

wallpaperswide.com


Ak je tu však niečo, čo naozaj nechápem sú ľudia, ktorí súdia iných. Každý človek je predsa rovnaký. Každý máme rovnaký počet kostí v tele. Napriek tomu sú takí, ktorí by nás chceli súdiť za naše chyby. A ja sa pýtam:

„Kto si ty, aby si mohol súdiť iné“?

Vari ty si nikdy neurobil nič zlé? Nikdy si nikomu neublížil? Nikdy si neurobil nejakú zlobu? Naozaj si nemyslím, že by ktokoľvek mohol objektívne odpovedať „Nie“. Každý sme to urobili, či už si to priznáme alebo nie.

unsplash.com

Prečo súdiš ty mňa, keď sa ti nepáči ako o tebe ľudia hovoria inde? 

Keď nechceš, aby ťa súdili tak ako to robíš ty, tak to nerob. Tebe môže byť ukradnuté, čo robia iní ľudia. Zamyslime sa prosím nad tým ako často súdime. A ako veľmi nám samotným vadí, keď niekto súdi nás, bez toho, aby poznal akékoľvek okolnosti, ktoré viedli k nášmu konaniu.

Každý sme zodpovedný za svoje vlastné skutky, nie za skutky iných ľudí.

Tak to nechajme byť.

Život bude zrazu jednoduchší a jasnejší.