Stále hľadáme šťastie a pokoj. Ale rozmýšľala si niekedy nad tým, že jedným z prvých krokov je vedieť odpustiť? Možno si myslíš, že to je bullshit, ale ja ti to teraz trochu vysvetlím.

V živote sa ti stane veľa vecí a je jedno, z ktorej strany ti to osud zaveje. Či sú to rodičia, čo ťa v detstve nepodporili, otec, čo odišiel a nestaral sa, alebo je to kamarátka, čo podlomila kolená, či frajer, čo bol uplný pako. Zostane to v tebe. Stále máš v hlave otázky prečo to urobili. V čom si ty nebola dosť dobrá. Že ťa nedocenili tak, ako mali. Ale z týchto otázok, premýšľaní o tom, ako je to správne, aj tak na konci chvíľ, kedy pracuje tvoj mozog na plné obrátky, vyjdú vždy výčitky. Keby sa ti ozvali, ako by si zareagovala? Tvárila by si sa, že sa nič nestalo alebo by si dala do viet tie pravé podtóny na to, aby tá dotyčná osoba pochopila, že si ešte stále nahnevaná? Skôr by to bola ta druhá možnosť. Ukázať im, že pochybili. A to je presne to, o čom hovorím. Myslíš na to občas. Na tú bolesť, čo ti spôsobili. Na ťažké chvíle v tvojom živote, ktoré zostrojilo ich správanie. Si nahnevaná vždy, keď sa do toho zase zahĺbiš. Ale malo by to byt inak.

Ty aj ja vieme, ako sa zachovať správne. Ale aj tak vieme zraniť aj my. Pozrela si sa na to niekedy takto? Rozmýšľala si niekedy nad tým, aké máš očakávania? Či nie sú moc veľké? Nereálne? Keď si to pripustíš a popremýšľaš nad tým, prečo to urobili. Aký bol ich dôvod, smer ktorým chceli ísť, či okolie, ktoré ich ovplyvnilo, trošku ti odľahne. Pretože zrazu dostaneš iné odpovede ako to, že ich máš nenávidieť. Dostaneš presne tie výsledky, ktoré roztrhnú tú skľučujúcu reťaz na tvojom srdci a dajú ti voľnosť, pretože príde zmierenie sa s tým, čo sa stalo. Uvedomíš si, že všetko je tak, ako má byť. Otec odišiel, ale možno si s mamou mala väčšiu voľnosť, nemuseli rozhodovať dvaja, rozhodovala len mama, ktorá z lásky k tebe dovolila viac ako by dovolil otec. Opustil ťa frajer, ale aspoň vieš, že máš šancu stretnúť niekoho k tebe viac pasujúceho. A kamoška, ktorá sa nezachovala najlepšie, nechala voľnosť pre tú, ktorá bude pri tebe stáť navždy. Takže s týmto faktom príde odpustenie. Zrazu sa budeš vedieť nadýchnuť. Usmeješ sa. Uvedomíš si, že nič nie je také zlé, ako vyzerá, či ako si to my vytvoríme v hlave. A vtedy budeš oveľa šťastnejšia ako kedykoľvek predtým. Nebudeš naviazaná na ľudí, ktorí za to nestáli a nebudeš v sebe prechovávať to jedno veľké, svietiace negatívum obvinení, rán, výčitiek a nevyrovnanosti.

Tak čo? Necháš to ísť, nech si šťastná? Odpustíš?
foto: tumblr
cover foto: funtweak.com