Diana Hágerová je bývala finalistka Miss Universe 2009, televízna a rozhlasová moderátorka, ktorá sa momentálne teší s narodenia dcérky Izabely. Aj tak si našla čas, aby odpovedala na otázky o materstve, hodnotách, prioritách a nevyhli sme sa ani témam ako krása či sebavedomie.

Odzadu.sk
Staň sa blogerkou

Ahoj Diana. V prvom rade by som ti chcela zagratulovať k dcérke Izabele. Avšak najskôr by si sa mohla predstaviť. Poznáme ťa ako krásnu moderátorku v televízií i v rádiu, no kto je Diana Hágerová v súkromí?

Ďakujem veľmi pekne. Diana je podľa mňa obyčajná baba, ktorá sa rada teší z maličkostí života. Trošku puntičkárka, ale aj filmová maniačka, ktorá si dlhé chvíle kráti čítaním kriminálok alebo cvičením jógy. A najnovšie a vlastne najdôležitejšie z toho všetkého, je mama.

Je asi jasné, že momentálne ti robí radosť tvoja dcérka. Ako ťa materstvo a tehotenstvo zmenilo?

Každá budúca mamička vníma na sebe zmeny, samozrejme nielen vizuálne. Ani ja nie som iná. Tehotenstvo mi otvorilo dvere do sveta, ktorý som dovtedy vnímala viac ako pozorovateľ či „občasný návštevník“. Do sveta, ktorý mi stále a stále ponúkal nové informácie o výchove detí, starostlivosti, dojčení, potrebnom oblečení a vybavení…

No a čo sa týka materstva, hoci si ho užívam ešte len krátko, život sa mi zmenil o 180stupňov – znie to ako klišé, že? Ale je to jednoducho tak. Najdôležitejší je ten malý človiečik, na ktorého sa neviem vynadívať a všetky jeho potreby- teda u nás zatiaľ papanie, kakanie, spinkanie a mojkanie, veeeeeeľa mojkania.

V rámci nášho heštegu #Slovenkadna podporujeme mladé dievčatá a ženy, aby si viac verili, aby pochopili, že sú výnimočné a krásne. Ako sa vidíš ty, čo sa týka krásy? Máš s tým problém, alebo sa cítiš dostatočne sebavedome?

Dnešný svet sa príliš fokusuje na vonkajšiu krásu a snaží sa nám nanútiť nejaké kritériá, správne miery, veľkosti atď. Ale tak to nefunguje, veď krása je predsa veľmi relatívny pojem. Napríklad ja som v detstve bola skôr chalanisko v zostrihu mikádo, ktorý lozil po stromoch a mal množstvo modrín a škrabancov. S maľovátkami som sa začala „kamošiť“ až na strednej aj to len tak trošku a nemám pocit, že by to na mne zanechalo negatívne následky, práve naopak! Dôležité pre mňa je, že som sa v tom danom, ale aj v tomto období života cítila sama so sebou spokojná.

Ak niektoré kočky potrebujú umelé mihalnice a vrstvu make-upu a iné nič len strapatý drdol na hlave, ok. S nikým sa nemusíme pretekať, veď každá z nás je iná – svoja a práve to je to krásne. A ja osobne mám oveľa radšej vnútornú krásu človeka ako vonkajšiu.

Aká je tvoja predstava absolútneho šťastia?

Absolútne šťastie prežívam práve teraz. Mám milujúceho partnera, s ktorým mám úžasnú dcérku, moja rodina a ľudia, na ktorých mi záleží sú zdraví a v poriadku – to je pre mňa absolútne to najdokonalejšie šťastie a prajem každému, aby našiel to svoje.

Ak by si mala spomenúť jednu vlastnosť, ktorá ťa vystihuje, aká by to bola?

Je tu jedna typická záležitosť, ktorú na mňa vedia ľudia čo ma dobre poznajú. Som až prehnane dochvíľna, ba priam všade sa snažím prísť ešte skôr ako je potrebné. Niekedy je to na škodu, najmä keď sa mám stretnúť s človekom, ktorý je môj presný opak a vždy mešká. To ma vždy privádza do zúfalstva.. Teraz som ale v úplne novej situácii, s malým bábätkom sa občas stane, že nestíhate na presne dohodnutý čas, tak uvidíme ako to budeme zvládať.

Aké je tvoje životné motto, alebo filozofia podľa ktorej žiješ?

Nemám žiadne konkrétne motto. Snažím sa každý deň začať s úsmevom, žiť prítomným okamihom a užívať si každú minútu na maximum.

Čo ťa štve na dnešnom svete? Je niečo, čomu by si chcela pomôcť a tak využiť svoju slávu pre dobrú vec?

Hnevá ma, že ľudia sú v dnešnej dobe ľahostajní. K životnému prostrediu, k miestu kde žijú, k ľuďom okolo seba, tak trochu ku všetkému. A pritom by len stačilo zložiť si klapky z očí alebo nepozerať chvíľu do mobilu. Nechcem tu rozdávať nejaké univerzálne rady na „záchranu sveta“, ale myslím si, že ak by každý začal malými krôčikmi od seba, dokázali by sme zmeniť veľa vecí – efekt motýlieho krídla. Nemáte aj vy lepší a krajší deň, keď sa hneď ráno na vás niekto usmeje? Napríklad predavačka v obchode alebo vodič autobusu?

Akého žijúceho človeka najviac obdivuješ?

Mohla by som písať o filantropovi, umelcovi, spisovateľovi, vedcovi.. Ale človek, ktorého úplne najviac na svete obdivujem a uznávam je moja mamina. Napriek tomu, že je žena vie byť tvrdá a rozhodná, ale zároveň veľmi citlivá a ženská. Má neuveriteľný všeobecný prehľad, je sčítaná, priateľská, úprimná, srdečná a má skvelý humor. A ja dúfam, že jej výchovou sa aspoň časť týchto vecí na mňa nalepila.

Čo je pre teba najcennejšia vec, akú vlastníš? Myslím z materiálnych vecí.

Priznám sa, že na materiálnych veciach si veľmi nezakladám. Ale ak sa hlbšie zamyslím, najcennejší je pre mňa telefón. Nie pre svoju materiálnu hodnotu, ale pre to čo reprezentuje. Je to moje spojenie s rodinou a blízkymi ľuďmi, s ktorými aktuálne nemôžem byť.

Sedíš v jednej miestnosti s dievčatami, ktoré majú 15 až 20 rokov. Rozprávate sa o živote a pýtajú si od teba radu alebo nejakú dobrú myšlienku. Čo by si im povedala?

Už v mladom veku 15-20 rokov robíme zásadné životné rozhodnutia – výber školy, budúce smerovanie svojho života, začíname prvé vážne vzťahy a preto by som dievčatám poradila, aby si jasne definovali čo v budúcnosti chcú a aby si išli za tým. A ak sa náhodou z nejakého dôvodu nevedia v niečom rozhodnúť, nech nezostávajú vo svojej nevedomosti, ale nech komunikujú – s pedagógmi, s rodičmi, s ľuďmi vo svojom okolí. Veď predsa, kto sa nepýta, nič sa nedozvie.