,,Každý má ne­jaký ta­lent. Čo je však vzácne, je od­vaha na­sle­do­vať ho na temné miesta, kam ča­sto­krát ve­die.“ Erica Jong

Pred pár dňami som za­tvo­rila dvere svojho sa­lóna za po­sled­nou zá­kaz­níč­kou a spo­kojne som si sadla. Za­čala som pre­mýš­ľať nad po­sled­nými rokmi, ktoré som pre­žila v práci, ktorú mi­lu­jem. Naj­ťažší bol pre mňa za­čia­tok a najmä roz­hod­nu­tie ísť za svo­jím snom. Pred­sudky a ná­zory oko­lia ma len od­rá­dzali. Keďže som člo­vek, ktorý ne­ob­sedí, pred­stava sko­rého ran­ného vstá­va­nia do práce, kde by som ro­bila niečo, čo nech­cem, ma ubí­jala.

Tento člá­nok má vý­znam pre dve sku­piny ľudí. Pre tých, čo sa roz­hodli pra­co­vať na svo­jom sne, vzbudí vďač­nosť nad tým, že to uro­bili a ne­za­vá­hali. Pre tých, ktorí sa ešte ne­roz­hodli, bude in­špi­rá­ciou a možno zna­me­ním, že je ten správny čas. Aj keď správny čas ne­exis­tuje. Vždy je „ne­vhodná doba“, vždy sú pre­kážky a strach. Tak prečo to ne­skú­siť práve te­raz? Po­zbie­rala som a zhr­nula pár in­špi­rá­cii od ľudí, ktorí ti k tomu majú čo po­ve­dať. Najmä o svo­jich za­čiat­koch a o tom, aké to je žiť svoj sen. Preto hl­taj každé slovo a ne­chaj sa uniesť. Tam, kam chceš.

#1

Ria: ,,Ja za­tiaľ štu­du­jem, no viem, že v ži­vote nech­cem ro­biť veci, ktoré ma ne­ro­bia šťast­nou. V pod­state už te­raz ro­bím to, čo ma na­pĺňa. Raz sa chcem ve­no­vať fil­mom, ré­žii a sce­ná­ris­tike. Cho­dím na fil­movú školu a možno to znie veľmi pekne, no v meste, kde štu­du­jem, to všetci berú ako niečo pod­radné. Je mi to však jedno, pre­tože si vždy idem za tým, čo chcem, aj keď to nie je ľahké. Chcem byť slo­bodná, chcem ro­biť veci, ktoré ma ba­via, chcem byť slo­bodná a uží­vať si každý je­den z dní.“

#2

Katka: ,,Aké to bolo, keď som za­čí­nala? Jed­no­značne som si vô­bec ne­ve­rila. Ne­ve­rila som, že mô­žem byť v nie­čom dobrá, že mô­žem ro­biť niečo, čo ma baví, či je vô­bec koz­me­tika a lí­če­nie pre mňa to pravé ore­chové a sa­moz­rejme, plný ruk­sak ďal­ších po­chyb­ností. Chcela som ro­biť to, čo mi dá slo­bodu, pe­niaze, ob­rov­skú hod­notu pre mňa a hlavne pre ľudí. Za­čia­tok bol pre mňa však sú­bor vecí, ktoré som ne­zná­šala. Ne­zná­šala som zdví­ha­nie te­le­fó­nov, stre­tá­va­nie sa s cu­dzími ľuďmi, lí­če­nie. Tú­žila som však byť žen­skej­šia, no ne­tu­šila som, ako na to. Vďaka tejto ceste, do kto­rej som sa pus­tila, si ma to na­šlo a stala som sa lep­šou ver­ziou sa­mej seba. Dalo mi to presne tú slo­bodu, pe­niaze a nád­herné vzťahy s ľuďmi, ktoré som si priala. Na­učila som sa, že cvik robí maj­stra a to učím aj svoje deti. Vďaka tomu som za­čala mať ra­dosť z no­vých vý­ziev, mi­lu­jem in­špi­ro­vať dru­hých, mi­lu­jem svoju prácu a rada by som mo­ti­vo­vala aj os­tat­ných. Žite svoj ži­vot naj­lep­šie ako viete, a to je aj naj­lep­šia vý­chova pre vaše (bu­dúce) deti.“

#3

Lucka: ,,Ja som ne­mala ťažké za­čiatky, pre­tože som mala skvelú pod­poru od ro­diny, ko­mu­nity a vďaka roz­be­hnu­tej stránke, kde som zve­rej­ňo­vala fotky z ces­to­va­nia sa mi da­rilo. Mo­jím snom bolo to­čiť vi­deá, ale roz­hod­nu­tie prišlo, až keď som si od­skú­šala ako to chodí v za­mest­naní ako mar­ke­ťáčka. Ro­bila som 12-tky až 14-tky, ne­mala som čas ani na to, aby som si uva­rila ve­čeru, šla do fitka a žila nor­málny ži­vot. Zá­vi­dela som ľu­ďom vonku na chod­níku, že ne­mu­sia byť v kli­ma­ti­zo­va­nej kan­ce­lá­rii, kde vládne stres a pa­nika. Vtedy mi došlo, že buď ťa za­mestná nie­kto, aby si pra­co­val na jeho sne alebo zo­be­rieš všetku od­vahu a bu­deš pra­co­vať na tom svo­jom. Ne­bola iná cesta pre mňa. Dala som do toho všetko, celú seba a šlo to. Ne­mala som čas po­chy­bo­vať, ne­bol čas na strach zo zly­ha­nia. Každý deň som za to vďačná.“

#4

Da­nielka: ,,Fo­to­gra­fo­va­niu som sa za­čala ve­no­vať od mo­jich 15. Keď som si vy­be­rala strednú školu, tú­žila som byť ume­lec, aj keď som ne­mala fo­to­apa­rát, ne­ve­dela som ani kres­liť a ne­mala som žia­den ta­lent. Ale pa­mä­tám si len ten po­cit, že som CHCELA. V škole mi to vô­bec ne­šlo a noci som trá­vila pri vý­kre­soch. Za­čiatky v re­a­lite boli na­ozaj ťažké. Z kaž­dej strany som po­čú­vala, že na to ne­mám, že ne­mám ta­lent na fo­te­nie, že mám ro­biť niečo iné a sa­moz­rejme, že nič ne­za­ro­bím. Je­di­nou opo­rou boli ro­di­čia, ktorí ma stále pod­po­ro­vali. Te­raz sa mi darí, fo­to­gra­fo­va­nie mi dáva všetko. Spoz­nala som vďaka tomu veľmi veľa skve­lých ľudí, spoz­nala som svojho snú­benca a jed­no­du­cho ro­bím to, čo ma baví. Ne­viem si pred­sta­viť ro­biť niečo iné a za­ho­diť toto krásne ume­nie za hlavu. Keby ro­bím niečo iné, ne­mala by som zá­žitky, voľný čas ani slo­bodu. Ľu­dia sú v tejto dobe ot­rokmi práce a ne­vlá­dzu. Ro­bia ho­cičo, len aby niečo mali, no ja takto žiť ur­čite nech­cem. Nech­cem ste­re­otyp. Pre­tože keď sa po­zriem do fo­ťáku a vi­dím fo­to­gra­fie, som šťastná.“

,,Je­diné, čo viem, je, že ak bu­dete ro­biť prácu, ktorú mi­lu­jete, takú, ktorá vás na­pĺňa, všetko os­tatné sa poddá.“ Oprah Win­frey

Čo po­tre­bu­ješ po­čuť viac k tomu, aby si sa roz­hodla?

Komentáre