Pochopila som, ako veľa ľudí úzkosti máva, či už slabšie alebo nimi trpí na každodennej báze. V prvom rade si uvedom, že v tom nie si sama. Úzkosti sú volanie duše po tvojej pozornosti. Sú súčasťou života mnohých ľudí, len ich niektorí nemusia dávať toľko najavo. Potláčajú ich alebo ignorujú… alebo si s nimi vedia poradiť. To je ten najlepší prípad.

Hlavne si uvedom, že sa za to nemusíš cítiť menej cenná. Vytvorili sme si spoločnosť, v ktorej je práveže umenie nemať úzkosti. A pokým si ju budeme stále formovať povrchnými potrebami a pudmi, tak tu úzkosti budú.

Prvým krokom je vždy uznať, že nejaký problém máš. Neexistuje jediný človek na zemi, ktorého by sme mohli pokladať za úplne mentálne zdravého. Pretože byť „normálny“ je veľmi subjektívne. Pre človeka, ktorý je tvrdý realista môže byť optimista človek, ktorý je mimo realitu, je bláznivý, verí dákemu Vesmíru, že mu splní všetky želania. A pre optimistu je práve tento racionálny človek príkladom nespokojnej bytosti. Mám pravdu? To už je na tvojom subjektívnom pohľade.

Ak mávaš úzkosti, tak si musíš trochu upraviť jedálniček. Pokiaľ denne piješ kávu vo väčšom množstve, tak sa nemôžeš diviť, že úzkostné stavy mávaš. Žiaľ, káva ich podporuje, pretože nemá práve najpozitívnejší vplyv na pečeň. Prekyselený organizmus s prebytočného cukru, cappucina či latte tiež nie je nič moc. Káva sa dá v dnešnej dobe bohatej na možnosti nahrádzať.

Môj typ, ktorý mám zaručene odskúšaný je Reishi, sáčok kávy z tejto huby stojí okolo 5€ a vie ti vydať aj na 40 nápojov + môžeš vypiť aj dve-tri šálky denne. Ďalej tu je matcha nápoj, ten je tiež výborný ako náhrada kávy. Skús kávu na pár dní vyradiť a uvidíš sama, že sa tvoje stavy zmiernia.

Vedome pristupuj k životu a k tvojmu telu. Možno ťa toto zabolí, ale pravda je, že čím viac budeš tieto nepríjemné veci odtláčať a ignorovať, tým väčšiu moc nad tebou budú mať. Ja úplne rozumiem, že máme svoje povinnosti, dni naplnené prácou, starosťami, záväzkami, ale tento život si si naaranžovala ty sama. A ty sama, ver tomu či nie, si ho môžeš prenastaviť, tak aby si si denne dopriala aspoň 15 minút oddychu.

A ešte jedna, možno nepríjemná pravda, nikto iný ti ten život neprenastavý. Na nikoho nečakaj. Táto „nepríjemná“ pravda je však veľmi oslobodzujúca a možno práve tebe bude stačiť si toto uvedomiť, aby úzkosti tvoj život opustili.

Vedomé dýchanie a meditácia. Ja viem, možno prvé čo ti napadlo je: „Na to nemám čas.“ alebo „Kto na to má mať nervy? Hodinu sedieť a na nič nemyslieť.“

Ak nemáš čas, tak si ho urob. A ak na to nemáš nervy, tak to najprv vyskúšaj a potom súď. A pokiaľ to skúšaš, tak len tak ďalej. Veď z teba nemusí byť hneď jogýn ani majster v myslení na „NIČ“. To by som sama chcela vedieť nemyslieť na nič. Nejde o to zastaviť myšlienky, to vlastne ani nie je možné, je to to isté akoby si chcela zastaviť tvoje trávenie alebo prácu srdca. Ale môžeš myšlienky skrotiť.

Ty im dávaš priestor, aby sa ti preháňali hlavou, a len ty im ho môžeš vziať. Eckhart Tolle povedal: „Nemusíte veriť každej svojej myšlienke.“ Osloboď sa od toho pudu reagovať na každú myšlienku. To nemusíš, nie je to tvoja povinnosť. Keď na teba niekto vykrikuje na ulici oplzlosti budeš na neho reagovať? Keď sa na neho pozrieš a zistíš, že je to nejaký opitý týpek pred krčmou, tak sa na to vykašleš a pôjdeš ďalej nie? Nebudeš sa s ním dohadovať. A tak isto je to aj s tvojimi myšlienkami. Keď príde tá, ktorá ťa sužuje, tak ju môžeš nechať voľne plynúť tvojou hlavou a nechať odísť. Chce to len prax, sebalásku a trpezlivosť.

O vedomom dýchaní je nespočet videí na YouTube, učite si už počula o metóde Wima Hofa, odporúčam.

Sebaláska a trpezlivosť. To sú dve vlastnosti, ktoré by si mala zahrnúť do svojho života, ak chceš pustiť úzkosti zo života von. Sebaláska je napríklad, keď chodíš okolo toho výkladu s tými šatami čo sa ti tak páčia a už mesiac sa hádaš sama so sebou či za ne tých 30€ dať alebo nie. Keď si ich bez výčitiek kúpiš a budeš sa z nich s vďačnosťou tešiť, tak sa ti to v živote trojnásobne vráti, drahá. Ver mi.

Alebo keď si držíš v živote stále tých istých ľudí, ktorí ťa v skutočnosti nenapĺňajú, nič ti neodovzdávajú. Chodíte sa rozbiť po baroch a stále tárate o tom istom, pretože ten človek je v skutočnoti veľmi nudný a nezáživný. Môže to spočiatku bolieť, ale keď si uvedomíš, že v prvom rade musíš milovať seba a nie sa rozdávať pre ostatných, tak ti budú odchádzať zo života bezbolestne tí ľudia sami. Ver mi aj v tomto, mám to odskúšané.

TRP-ezlivosť. Základom slova je „trp“ a môžeš si myslieť, že trpezlivosť je pre blbcov. No, na jednu stranu je medzi trpezlivosťou a blbosťou tenká hranica. V tomto prípade sa musíš skutočne riadiť svojmi pocitmi.

Lenže, kým sa nenaučíš byť trpezlivá, tak budeš trpieť. Je to tak. Trpezlivosť je kľúčom k pokojnému životu. Vezmi si napríklad maliarov. Môj milovaný autor Alfons Mucha musel mať nebeskú trpezlivosť, kým stvoril veľdielo, ktorým Slovanská epopej nespochybniteľne je. Ak sa pustíš do sebalásky musíš do svojho života neoddeliteľne vpustiť aj trpezlivosť. Ak ju zo začiatku odmietaš, vitaj v klube, tak budeš jednoducho musieť pochopiť, že bez nej to nejde. Nemysli si, že sa začneš bezpodmienečne milovať za dva týždne, či za dva mesiace. Nastanú pokroky, nepochybne, ale toto je dlhá cesta. A čím viac budeš milovať seba, tým viac budeš milovať aj život, aj ostatných.

Na ceste sebalásky ťa môže sprevádzať aj mnoho ľudí. Všetci sú to tvoji učitelia.

Treba proste niekde začať. Veľmi nerozmýšľaj a začni. Akonáhle začneš, tak ťa už život povedie a ty sama zistíš, čo ti chutí, čo ti robí dobre, čo je pre teba a čo nie. Je to skrátka cesta a tá môže byť kľukatá a nepredvídateľná, ale práve to je na nej krásne. Užívaj si to plnými dúškami.

Prihlasujem do newslettera...

Dostávaj najlepšie novinky z Odzadu

Prihlásením sa do newslettera súhlasíte s podmienkami ochrany súkromia.