Zobudiť sa a ísť. Ísť za dnešným dňom. Hľadieť nahor a mať na vedomí, že nie si len jedným zo šiestich miliard, ale si jedinečným. Hľadať v bežných veciach niečo nezvyčajné, v malých radostiach veľké šťastie. Nečakáme na nič, ale predsa máme v dušiach očakávania, nehľadáme ale predsa sme presvedčení, že nájdeme to čo nás čaká.

zdroj: pexels.com

Čakanie je jednou z ciest, jednou z mnohých volieb, ktorú si môžme vyberať ako jednú z možnosti na strávenie nášho dňa alebo aj celého života. Veď každý deň na niečo čakáme, na autobus, na telefonát, na milé slovo alebo na zmenu. Zmenu však netreba čakať, ale sám sa pre ňu rozhodnúť a uskutočniť ju. Alebo radšej netreba na nič čakať, treba iba žiť. Žiť jeden život, náš život.

V poslednej dobe som aj ja veľa premýšľala a čakala na zmenu. Najhoršia kombinácia, premýšľať a čakať. Chcela som, aby prišla zmena.Túžila som nebyť v každodennom kolotoči, ktorý sa aj tak každý deň opakuje. A tak som čakala a premýšľala, ako túto zmenu dosiahnuť. Ako sa môžu udalosti zmeniť? Ako by mal vyzerať šťastný život? Ako a čo by sa malo stať aby sme každý deň pociťovali šťastie? Premietala som si v hlave toľko verzií na šťastný život a chcela som aby tak vyzerať môj život, až som ho zabudla jednoducho žiť. Bola som čoraz viac smutná a nenaplnená. Moje predstavy sa neplnili. Teraz to aj chápem a je to pre mňa logické, keďže som len čakala na zmenu. Nevykazovala som žiadnu aktivitu smerom k zmene.

zdroj:pexels.com

Potom mi láska môjho života otvorila oči. Povedal mi:  „V poslednej dobe si často smutná. Deje sa niečo?“ Mal pravdu, príliš som sa upäla na svoje predstavy. Zabudla som vidieť v bežných veciach niečo nezvyčajné, v malých radostiach veľké šťastie. V tom návale premýšľania som si z môjho  jednoduchého deň zabudla robiť jedinečný. Aké myslenie svetu nastavíme, také dni budeme prežívať. Nemôžme zmeniť svet, ale môžme zmeniť každý jeden deň na niečo nezabudnuteľné pre nás.