V tento deň, by som ti rada dala kú­sok od­vahy, oži­vila chuť a na­kopla ťa tým, že spolu te­raz oprá­šime to, čo si ke­dysi od­lo­žila. Už som v jed­nom článku pí­sala o tom, že máš ro­biť to, čo chceš. Ale dnes ho ve­nu­jem len to­muto. Ne­ber na ľahkú váhu tvoje sny. Pre­tože po všet­kom, čo tú­žiš a chceš, tak na to máš, dievča! Ne­ho­vo­rím, že cesta je vždy ľahká a nemá tŕ­ňov ko­pec. Že všetko ti spadne po­pod nos a všetko sa splní rýchlo. To vieš asi sama, že to tak ne­fun­guje. Ale tr­pez­li­vosť, to je naj­lep­šia vec, pre naj­lepší vý­sle­dok. Cí­tila si vo svo­jom ži­vote nie­kedy túžbu ro­biť vec, do kto­rej by si vlo­žila aj po­sledný čas, čo by ti zo­stal? Ale ni­kdy si sa ne­od­vá­žila? Ni­kdy si ne­za­čala? Tak vedz, že už toto, že čí­taš tento člá­nok, môže byť tvoj za­čia­tok. A vieš prečo? Lebo ver, že v ži­vote, nie je nič ná­hoda. Tvoje oči, mali za­zrieť tieto riadky, aby v tvo­jom vnútri opäť na­behla všetká para pre nový za­čia­tok. Aby som stla­čila „ON“, kde si ty stla­čila „OFF“.Feelings-On-Off-facebook-timeline-coverfoto: tum­blr

Celý ži­vot som sní­vala svoje sny. Už ako malé diev­čatko som ve­dela, čo mi­lu­jem. A naj­väč­šiu chybu, ktorú som do­pus­tila bolo, že som pre to ne­uro­bila ma­xi­mum. Pre­tože som si po­ve­dala, že to ne­vyjde, ne­dô­ve­ro­vala som sa­mej sebe a pod­ce­nila ten vnú­torný hlas, ktorý mi vra­vel, aby som do toho šla. Stra­tila som tak ko­pec času. Dnes som mohla byť ďa­lej, ro­biť to, čo ma baví, byť v tom oveľa lep­šia, kto vie, možno by som tých pár pe­ňazí za to mala na účte už te­raz.

Ne­sprav tú istú chybu! Daj o sebe svetu ve­dieť! Vieš koľko exis­tuje na svete ľudí, ktorí ne­majú ten ta­lent, ktorý máš ty, ale keby mali, tak by za­čali už kde si tam, kde si ho ob­ja­vila ty?  Dlhé roky som svoje po­city lie­čila cez pís­menká na pa­pier. A po celý čas som mala túžbu po­de­liť sa o tom so sve­tom, ma to akúsi väč­šiu váhu, väčší zmy­sel. Jed­ného dňa som si po­ve­dala: „Dosť!“ A kopla som do za­dku tie ne­ga­tíva tipu: „Čo ak niečo ro­bím zle? Čo ak nie je dobré to, čo pí­šem?“ A bla bla bla. A dnes? Aha! Pí­šem tento člá­nok a pat­rím me­dzi od­zadu tím! Ro­bím, čo mi­lu­jem. A vieš čo naj­viac ľu­tu­jem? Že som sa ne­oz­vala skôr. Môj komp ne­mu­sel byť tak plný mo­jich úvah a na­opak moje srdce tak prázdne. A to, že je prázdne cí­tiš vždy. Do­ká­žeš si pred­sta­viť to šťas­tie, čo ťa obarí, keď sa ti niečo vy­darí? 😛 A po­viem ti, že ne­po­znám krajší po­cit, ako ten, že viem, že exis­tujú ľu­dia s rov­na­kým či po­dob­ným mys­le­ním ako ja, že sa im moja práca páči a majú ju radi.

 

Takže ťa pro­sím, spoz­naj to aj ty! Ne­ne­chaj sa ni­čím na svete od­ra­diť!! Daj do toho všetko. Celú seba a ver, že jed­ného dňa, príde to sladké ovo­cíčko!

foto: tum­blr

Komentáre