Keď vás raz niečo emo­ci­onálne zlomí, dať sa opäť “do­kopy” je nie­kedy viac než ná­ročné.
Bez emó­cií by sme ne­boli ľuďmi. Je pravda, že nie­ktorí sa do­kážu pre­sved­čivo tvá­riť, že žiadne ne­majú, no väč­ši­nou ide len o slušne hranú pre­tvárku. Práve emó­cie sú dô­vo­dom, prečo by sme nie­kedy naj­rad­šej lie­tali, ino­kedy nás však do­kážu úplne po­to­piť a roz­biť na ti­sícky drob­ných častí. Ak na sebe po­zo­ru­jete týchto 5 zna­mení, zna­mená to, že “po­s­kla­dať” do­kopy sa vám ešte za­tiaľ ne­po­da­rilo.

#1 Cí­tite bez­ná­dej

V tých hor­ších prí­pa­doch možno hra­ni­čiacu až s úz­kos­ťou či dep­re­siou. Svet, v kto­rom ži­jeme je taký rýchly a taký chladný, že ob­čas je na­ozaj ťažké nájsť v ňom oporu. Ak ste si mu­seli prejsť ex­trémne ťaž­kým ob­do­bím a ne­mali ste pri sebe ni­koho, kto by vás sku­točne pod­po­ril, “ná­sledky” v po­dobe ta­kýchto sta­vov sa môžu po­kojne do­sta­viť aj vtedy, keď sa vám zdá, že je už po všet­kom.

#2 Cí­tite únavu

Roz­ho­do­va­nie sa aj o tých naj­ba­nál­nej­ších ve­ciach je pre vás ho­to­vou noč­nou mo­rou. To, čo ste nie­kedy zvládli v prie­behu zo­pár mi­nút, na to te­raz po­tre­bu­jete celé ho­diny. Vaša my­seľ s vami jed­no­du­cho pre­stala spo­lu­pra­co­vať. Ne­ču­dujte sa jej. Do­stala po­riadne za­brať.

pe­xels.com

#3 Na­priek ra­dosti okolo seba sa ne­do­ká­žete zba­viť smútku

Áno, to naj­hor­šie už pre­hr­melo. Možno sa od­vtedy udialo veľa skve­lých vecí – no na po­ču­do­va­nie vášho oko­lia, vám akosi ra­dosť ne­ro­bia. A ne­máte ani do­sta­tok síl na to, aby ste to as­poň pred­stie­rali. Smú­tok sa za vami ťahá ako ranná je­senná hmla a vy na­priek všet­kému ne­tu­šíte, ako sa ho zba­viť.

#4 Ste plní ne­ga­ti­vity

Na­priek tomu, že viete, že to všetko len zhor­šuje, na všetko okolo vás sa po­ze­ráte v si­vých far­bách. Ni­komu ne­dô­ve­ru­jete, nič vám ne­robí ra­dosť, nič si ne­plá­nu­jete. Mys­líte si, že všetko aj tak stra­tilo zmy­sel, alebo že sa to aj tak po­kazí. Aj keď by ste už možno mali dô­vod na ra­dosť, vaša ne­ga­ti­vita vám ne­umož­ňuje uvi­dieť ho.

pe­xels.com

#5 Po­chy­bu­jete o sebe

Ne­us­tále vám my­seľ na­hlo­dáva otázka, či za to, čo sa stalo, mô­žete vy. As­poň sčasti. Možno ste do­konca do­speli k zá­veru, že ste všet­kému mohli za­brá­niť a te­raz si to vy­čí­tate. To je ale na­ozaj zby­točné a len sa tým tý­rate. Ne­za­bú­dajte, že vždy sa stane len to, čo sa má stať a všetko sa vždy skončí dobre. A ak sa to dobre ne­skon­čilo, po­tom to ko­niec ešte nie je.

zdroj: the­minds­jour­nal

Komentáre