Drahá moja, viem, že to nemáš vždy jednoduché a občas si smutná. Možno je to tým, že ťa niekto opustil, možno si smutná z istých udalostí, ktoré prišli do tvojho života, alebo možno máš iný druh smútku. Možno nevieš ako ďalej a tvoje sny sa buď nesplnili alebo naopak nemáš iné, ktoré by si už chcela dosiahnuť.

Myslíš si, že už niet istého posunu v živote a že iba stojíš na mieste. Bojíš sa, že už nič v živote nezažiješ, že všetko bude rovnaké alebo naopak, už sa nič nevráti a čakajú ťa už iba ťažké časy. Náš smútok je veľmi zákerný. Je tichý ale veľmi intenzívny. Tvárime sa, že všetko je v poriadku, že sme šťastné alebo jednoducho len mlčíme a silene sa usmievame.

Chceme „ušetriť“ našich blízkych od našej nálady, ktorú si držíme v úzadí a my sa iba letmo usmejeme a hovoríme, že to prejde. Som síce názoru, že v živote musíš zažiť dobré i zlé obdobie, no mučiť sa kvôli niečomu či niekomu je naozaj zlá cesta.

Je normálne byť pár dní odrezaná od sveta, od iných a len premýšľať, a prechádzať sa či spať. No nemôže to byť večne, moja milá. Vieš definovať svoj smútok? Kde začal a kvôli čomu? Ja viem, že nie je zbytočný, no nemôžeš sa večne trápiť. Preži smútok a prijmi ho. No nepusti ho do tvojho srdca tak, aby nahradil všetko pekné a radostné.

Všetko v živote treba prijať, to áno. Avšak ak tvoj smútok zaplaví celý tvoju dušu, môže sa stať, že sa stane tvojim spoločníkom na veľmi dlhú dobu. A ja verím, že takého spoločníka nechceš. My, ženy, máme veľmi radi bádanie a skúmanie. Vieme ním zabiť celý život. A v tom je ten problém. Že riešime smútok a zlé udalosti tak moc, až sa stanú každodennou súčasťou nášho bytia a odrazu nič pekné a dobré nevidíme. A pritom svet, v ktorom žijeme a náš život je tak krásny!

Dnešný svet na nás tlačí zo všetkých strán. Máme byť dokonalé, stále krásne, ale pritom prirodzené. Máme sa skvelo obliekať, byť slušné, priveľmi inteligentné a pracovať. Nemáme odháňať mužov, lebo získame nálepky feministky a tej nedostupnej alebo dokonca namyslenej. Ja ťa chápem, je toho na teba priveľa. Obrovský tlak zo všetkých strán ťa zneisťuje, a preto ďalej hovoríš, že chceš byť viac osamote so sebou a svojimi myšlienkami. Už sa necítiš byť sama sebou, začínaš nenávidieť seba, svoju osobnosť alebo svoje telo.

Prosím, nerob to! Za čo sa oplatí bojovať viac ak nie o život a o šťastie? Sú to tie najkrajšie veci na svete, ktoré ťa nesmierne tešia a vidíš v nich zmysel. Nikdy sa prosím, necíť sama, necíť odporná alebo odsúdená. Si krásna ľudská bytosť, ktorá cíti a myslí, inšpiruje a tvorí. Si tu z určitého dôvodu, ale určite nie samu seba týrať.

Horšia bolesť ako je fyzická, je psychická! Nedovoľ jej, prosím, zaútočiť a zobrať si ťa. Bojuj za seba samú! Začni opäť robiť veci, ktoré ťa tešili, ktoré ťa napĺňali a robili ti radosť. Začni opäť počúvať hudbu pri chôdzi, cvičiť, písať, tancovať, šiť, pozerať filmy, chodievať do hôr,… Skrátka rob to, pri čom vieš, že žiješ!

Kto iný ti má pomôcť, ak nie ty? Kto iný ti má veriť, ak nie ty? Kto iný má žiť tvoj život, ak nie ty? Si správne drahá moja, si tu veľmi správne. Žiješ krásny život, len ho občas vidíš moc sivo. Si výnimočná, si krásna a prosím, nebuď smutná, ak ti niekto ublíži. Pouč sa z toho a nasleduj svoju cestu ďalej. A ak si myslíš, že si stratená a nevieš sa nájsť, ver, že sa nemusíme hľadať. Celý náš život sa musíme vytvárať. Musíme vytvárať naše osobnosti. A ak nevieš ako ďalej, zbaľ si pár veci do batohu a vyraz na cestu. Neboj sa, zvládneš to a naučíš sa. Neblúď životom. Veď toľko krásneho nám ponúka a my iba mrháme časom v škole, ktorú neznášame, s ľuďmi, ktorým nedôverujeme a sami so sebou, keď už dávno sa chceme posunúť a byť iní. Tak buď milá moja. Buď! Si mladá a krásna, máš toľko možností ako NEBYŤ smutná!

Tak do toho, smútok už naďalej nemusí byť tvojim spoločníkom. 

Držím ti palce, drahá priateľka.

S úctou, tvoja duša, ktorá volá o pomoc.