Ži­jeme v 21. sto­ročí. V čase, kedy kaž­dým dňom na svete pri­budne niečo nové. Nové mo­dely tech­no­ló­gií, nové po­čí­ta­čové hry, nové trendy v lí­čení, nové po­li­tické kauzy, nové pria­teľ­stvá, nové lásky a nové roz­chody. Tak, ako všetko os­tatné ani my nie sme stáli. Me­níme sa. Me­níme sa deň za dňom a od os­tat­ných oča­ká­vame, že ostanú stále rov­nakí. Vetu „Zme­nil/a si sa“ vy­uží­vame ako naj­väč­šiu zbraň, a pri­tom čo je na tom?

Dnešné vzťahy sú iné. Ge­ne­rá­cie sa lí­šia, mám po­cit, kaž­dým ro­kom a to, čo bolo ke­dysi po­va­žo­vané za sa­moz­rejmé a tra­dičné, dnes nemá už žiadnu cenu. A tak je to aj so vzťahmi. Väč­šina z nich končí… Ale prečo ženy na konci plačú a muži ľu­tujú?

Z roz­ho­vo­rov s pria­teľmi a z vlast­ných skú­se­ností viem, že po­kiaľ do nie­čoho vstu­pu­jeme s oča­ká­va­niami, ne­končí sa to dobre. Zo za­čiatku je svet okolo nás ča­ro­vný. V bru­chu nám po­le­tujú tie známe mo­tý­liky, ruky sa nám po­tia a pol dňa sa pri­pra­vu­jeme na rande. Nie je to nič ne­zvy­čajné. Ná­sledne do­ká­žeme ho­diny pre­se­dieť nad druž­ným roz­ho­vo­rom s pria­teľ­kou, ro­zo­be­ráme každé slovo, každú vetu, ktorá padla v kon­ver­zá­cií či už na­živo alebo vir­tu­álne. V hlave si vy­mýš­ľame a pred­sta­vu­jeme bu­dúc­nosť. Pris­pô­so­bu­jeme si ju z kaž­dej strany a všetko nám príde možné. Sa­moz­rejme, či už ty alebo on, obaja ste spoz­nali no­vého člo­veka. A všetko čo je nové, je dobré. A ok­rem toho zau­jí­mavé a vzru­šu­júce a my ne­máme prob­lém ve­no­vať tomu všetku po­zor­nosť.

zdroj: unsp­lash.com

Po­trvá to možno tri týždne, na­naj­výš dva me­siace a ty za­čneš mať po­cit, že je­den z vás ťahá za kratší ko­niec. Predsa len ste sa už oťu­kali. Jed­ného z vás to omrzí a za­čne vy­hľa­dá­vať nové pod­nety. Čas me­dzi od­pí­sa­ním na tvoju správu je zne­po­ko­jivo dl­hší, ďal­šie stret­nu­tie je v ne­do­hľadne a ty si ner­vózne pre­ze­ráš so­ciálne siete, v myš­lien­kach ro­zo­be­ráš každú ma­lič­kosť, ktorá sa udiala, čo si po­ve­dal/a alebo na­opak ne­po­ve­dal/a. A po­viem vám, všetko je to strata času.

Ne­mô­žeme dru­hému člo­veku vy­čí­tať, že sa zme­nil, že sa pre­stal zau­jí­mať, pre­tože aj keď si to nech­ceme pri­znať, pre dnešnú dobu to je ty­pické. Pre ženu je plač pri­ro­dzený. Je to  pre ňu spô­sob ako sa od­re­a­go­vať, ako vy­pus­tiť vše­tok svoj  naz­bie­raný žiaľ a skla­ma­nie na po­vrch. Tro­chu si po­po­lie­vať dušu a po čase bude dobre. No muži sú od prí­rody hr­di­no­via, ich vlastné ego im ne­do­volí pri­znať pravdu, že možno zly­hali a práve preto sa rad­šej vnú­torne zo­žie­rajú a ľu­tujú.

sleduj_youtube_kanal_odzadu_sk

 

zdroj: unsp­lash.com

Svet nám po­núka toľko mož­ností, že je zá­zrak nájsť v ňom spriaz­nenú dušu. Ale vedz, že ak ju raz náj­deš tak ju ne­bu­deš mu­sieť na­silu dr­žať  aby s te­bou os­tala. Pre­tože byť spolu , bude to naj­pri­ro­dze­nej­šie čo vás oboch stretlo.

Do­vtedy si uží­vaj kaž­dučký oka­mih. Každé dobré jedlo, no­vého člo­veka čo stret­neš vo vlaku či v škole, každú novú prí­le­ži­tosť, dobrý spá­nok, ve­černý vá­nok … a hlavne na nič ne­ča­kaj.

Všetko je tak ako má byť.

Komentáre