Mi­lu­jete vô­bec sku­toč­ného člo­veka? Alebo je to už iba nie­kto, koho ste si vy­tvo­rili v hlave?

Kto by nech­cel stret­núť tú do­ko­nalú a úžasnú osobu, ktorá by vy­ho­vo­vala všet­kým jeho kri­té­riám, ktorá by mala všetky žia­dané vlast­nosti a žiadne chyby? Kto by nech­cel stret­núť toho princa z roz­prá­vok alebo zá­zrač­ného mlá­denca, o kto­rom ne­us­tále sníva? Prav­dou však je, že ta­kíto do­ko­nalí ľu­dia ne­exis­tujú. Ni­kdy ne­náj­deme nie­koho, kto bude na sto per­cent per­fektný, ako si ho pred­sta­vu­jeme v na­šich túž­bach. A aj práve preto sa nám môže stať, že sa ne­za­mi­lu­jeme do osoby, ale len do pred­stavy o nej.

zdroj: pe­xels.com

Ak sa to stalo aj vám, týchto 6 vecí vám bude dô­verne zná­mych.

Ig­no­ru­jeme jeho sku­točné vlast­nosti a na­hrá­dzame ich svo­jimi

Každý z nás má ur­čite v hlave pred­stavu o tom, aké vlast­nosti by mal mať náš ži­votný par­tner, naša spriaz­nená duša. A keď stret­neme nie­koho, kto sa nám za­čne pá­čiť, no nie je úplne podľa na­šich pred­stáv, naša hlava jed­no­du­cho za­čne ig­no­ro­vať všetky jeho sku­točné vlast­nosti a na­miesto nich si za­čne do­sa­dzo­vať tie, ktoré sama chce. A my za­čí­name byť za­sle­pení, až máme prob­lém roz­lí­šiť, čo už je sku­točné a čo nie.

To­le­ru­jeme jeho sprá­va­nie

zdroj: unsp­lash.com

Nech už daná osoba robí aké­koľ­vek veci, všetko jej do­ká­žeme to­le­ro­vať. Na­vrá­vame si, že to tak v sku­toč­nosti vô­bec nie je. Že všetci, ktorí na nás kri­čia pravdu sú slepí a vô­bec nič ne­chápu. Ale opäť, ne­vi­díme, aký je ten člo­vek v sku­toč­nosti, vi­díme len to, čo by sme si priali vi­dieť.

Pred­sta­vu­jeme si, ako bu­deme spolu ro­biť všetky tie skvelé veci

Nie je úžasné sle­do­vať všet­kých tých ľudí na so­ciál­nych sie­ťach, ako si ces­tujú sve­tom so svo­jou lás­kou a ako ro­bia všetky tie úžasné a šia­lené veci? A ne­bolo by ešte lep­šie, ak by sme niečo také ro­bili aj my – s člo­ve­kom, ktorý sa nám páči? Kaž­do­denné sní­va­nie a ne­re­a­lis­tické pred­stavy o ži­vote sú však len dal­ším zo zna­kov toho, že sme sa za­mi­lo­vali iba do myl­nej pred­stavy da­ného člo­veka.

V hlave si ho upra­vu­jeme podľa seba

Na všetky zlé vlast­nosti po­u­ži­jeme tla­čidlo vy­ma­zať. Na všetky dobré zase tla­čidlo pri­dať. V na­šej hlave je daná osoba princ na bie­lom koni, ktorý je ochotný obe­to­vať za nás ži­vot a pri­pra­vený zniesť nám aj modré z neba. V na­šich pred­sta­vách do­káže uro­biť ne­sku­točne veľa vecí. V na­šich pred­sta­vách je na­ozaj úžasný. Ale je to vô­bec ten istý člo­vek, ako v sku­toč­nosti?

Na všetko zlé, čo uro­bil, si náj­deme vý­ho­vorku

zdroj: pe­xels.com

Aj keď sa nám už po­da­rilo ne­ja­kým spô­so­bom pri­jať, že daná osoba predsa len nie je taký an­je­lik, kto­rému nad hla­vou svieti svä­to­žiara, stále nech­ceme úplne ak­cep­to­vať fakt, že v sku­toč­nosti je úplne iná, než ako sme si ju pred­sta­vo­vali. Stále sa pre našu vlastnú spo­koj­nosť sna­žíme hľa­dať vý­ho­vorky, kto­rými by sme ospra­vedl­nili jeho/jej sprá­va­nie. Ťažko však ospra­vedl­niť niečo, čo sa nedá.

Ne­ži­jeme v prí­tom­nosti

A na­ko­niec to naj­hlav­nej­šie. Ne­ži­jeme v prí­tom­nosti. Ne­ži­jeme v re­ál­nom svete. Všetko to exis­tuje len v na­šej hlave. Lip­neme na na­šich pred­sta­vách, v kto­rých je daná osoba ste­les­ne­ním do­ko­na­losti. Ute­šu­jeme sa, že taká je aj v sku­toč­nosti, aj keď sami vi­díme, že nie je. Že má od nej ďa­leko. A tak sa veľmi jed­no­du­cho stáva to, že sa ne­za­mi­lu­jeme to sku­toč­ného člo­veka, ale len do myl­nej pred­stavy o ňom.

Komentáre