Rada snívam, no ešte predtým ako zaspávam.

Človek má počas života kopu snov. Sú malé i veľké sny, ktoré sa môžu stať realitou. Ak chceme. Snívame o rôznych veciach. O rodine, práci, cestovaní. Podľa mňa, každý sen sa môže „prevteliť“ do reality. No musíme chcieť. Potrebujeme veľa úsilia a cesty na realizáciu sú niekedy ťažké. Prídu pády, smútok možno aj strach. No práve tieto negatívne veci by sme mali brať za pozitívne. Pretože cieľ môže byť práve kvôli tomuto na dosah.

Ak snívame o tom istom viac ako jedenkrát, je to sen, ktorý na sto percent treba zrealizovať. Nepozeraj sa, že to je ťažké. Lebo zdanie môže niekedy klamať.

Brali ma a vlastne možno aj berú ako „čiernu ovcu“ rodiny. Najprv ma to štvalo. Bolo mi vyčítané, že neviem, čo od života chcem. A mala by som to vedieť. Veď som predsa dospelá. A možno som to aj vedela, no nechcela som o tom hovoriť. Bála som sa zlej reakcie. Čo nato povedia a možno ma vysmejú. No po čase som dospela a ja viem, že sa jedná o mňa. Iba o mňa. O nikoho iného. Mám vlastné nohy, ktoré ma dokážu dostať na rôzne miesta. Mám ruky, s ktorými dokážem spraviť nemožné veci. Mám rozum, ktorý vymýšľa ako premeniť sny na život. A mám srdce, ktoré bije pre túžbu. Túžbu robiť, čo chcem. A ja chcem žiť svoj sen. Nie sen niekoho iného. 

Klasika. Rodičia majú podnik a očakávajú od detí, že budú v tom pokračovať. No nikdy sa možno nepýtali na ich sny. Verili, že vyštudujú  hodnú školu na toto povolanie. Veď komu by mohli zveriť svoje úspechy, ak nie deťom?

Občas ľudia zabúdajú, že každý človek je samostatná jednotka. Nie sme tím. Náš tím sú naše ruky a nohy. Náš rozum a srdce. No často nato zabúdame. Chceš motorku? Tak choď a kúp si ju. Chceš pekný dom? Tak choď a začni stavať. Nevadí, že to bude trvať rok alebo viac. Sny sa niekedy stavajú pomaly. No potrebujú mať pevné základy. Pevným základom je myšlienka, ktorá nás „prenasleduje“ vo dne, v noci. Ráno sa zobudíš a myslíš na to. Večer zaspávaš a predstavuješ si, aké by to bolo pekné, keby to bolo reálne. Celkovo snívať je krása. Pre mňa je to ako motor, ktorý ma poháňa k mojim cieľom. Nezavrhujem ani jeden sen. Či už je malý alebo veľký. 

Viem, že cesta bude ako bežecká trať. Ja budem lapať po dychu, no pred sebou  budem vidieť vytúžený cieľ. A keď sen budem mať na dosah, vtedy poviem sama sebe, že mi to stálo zato.

foto: Aleksandra Jankovic