Jediný, koho má  je ona sama. Všetci okolo nej sa niekam posúvajú. Jej priatelia, ktorí svoje myšlienky a činy začínajú vyjadrovať vlastnými emóciami, textami, návrhmi, kresbami, piesňami, čímkoľvek, čím by mohli vyjadriť sami seba. Dokážu sa v spoločnosti prejavovať tým, čo vytvorili. No ona stále prešľapuje na jednom mieste a myšlienkami sa síce vyvíja, no jej telo a životné cesty sa neposúvajú.  Vo svojej rodine má stále na očiach, ako má každý svoj vlastný smer, každý vie čo potrebuje, každý robí to čo cíti, no pokiaľ ona urobí niečo, čo by sama chcela alebo vyjadrí svoje myšlienky medzi ľuďmi začnú ju považovať za blázna. Má pocit akoby bola uväznená v tele, ktoré sa nedokáže hýbať a rásť.

Zobraziť celú galériu (5)
zdroj: unsplash.com
Stále vyzerá rovnako, otrhané nohavice, tričko, ktoré je celé od akrylových farieb, ktorými zvykne na papier občas sama pre seba vyjadrovať svoje myšlienky, staré tenisky, ktoré tiež vypovedali službu tak pred polrokom a premýšľa. Kvôli dnešnej spoločnosti nemôže vyjadriť seba a to iba preto, že jej myšlienky nie sú vždy pozitívne a plné dokonalých predstáv o budúcnosti. Medzi ľuďmi sa predsa nehovorí o negatívnych pocitoch, emóciách alebo myšlienkach. Medzi ľuďmi sa všetci tvária, že je všetko v poriadku, ale prečo? Žije prítomnosťou ale inak ako ostatní. Žije zo dňa na deň. Žije so svojimi myšlienkami a tie myšlienky žijú ňou. Necháva sa nimi unášať ako papierová loďka na hladine mora, dovolí im ovládať ju, dovolí im povedať čo si myslia napriek tomu, že ich slová nie sú nikdy vyslovené.
Zobraziť celú galériu (5)
zdroj: unsplash.com
Snaží sa zistiť prečo práve ona je odtrhnutá od spoločnosti, prečo práve jej myšlienky sú považované za neuveriteľné, nesplniteľné, ba priam bláznivé. Ľudia jej hovoria, že príliš premýšľa. Vo všetkom hľadá význam, no väčšina jednoduchých ľudí okolo nej vo všetkom význam nenachádza a vlastne ani nevidia dôvod zamýšľať sa nad tým. Proste to tak je. Ľudia sú plní jednoduchých myšlienok. Čo si zajtra oblečiem? Čo si dám na obed? Ale čo tak sa zamyslieť, prečo si oblečiem práve to, čo si oblečiem? Prečo nosím tak veľa čiernej? Páči sa mi alebo je v tom niečo hlbšie? Prečo obedujem iba jablko?  Ona sa s tým nedokáže zmieriť a nevie si pripustiť, že by niečo len tak bolo a nemalo to význam. Pravda. Už niekoľko rokov cíti pravdu ale všetci jej dokazujú opak. Ľudia okolo jej ukazujú pozitívne myslenie a pohľad na svet, no ona sa cíti ešte horšie. Predsa nič pozitívne v živote tiež nie je len tak a ona, ona cíti prázdno.

Prázdno, ktoré ju vyčerpáva viac ako nejaké klamlivé pocity…

 

Prihlasujem do newslettera...

Dostávaj najlepšie novinky z Odzadu

Prihlásením sa do newslettera súhlasíte s podmienkami ochrany súkromia.