Pre lepšie pochopenie to znamená, že určite si už počula rôzne príbehy od rodičov či starkých, no a niektoré sa nemuseli končiť práve pekne. Akonáhle ťa nejaká zasiahla, tak si sa preniesla do toho daného okamihu, aj keď si tam vtedy nebola.
A tú ich traumu, ktorú vtedy prežívali, tak si ju na seba akoby nalepila. Pričom ňou žiješ aj teraz, prípadne ešte ju posúvaš aj ty ďalším generáciám, alebo svojmu okoliu. Ako „živú spomienku“, pri ktorej si ale nebola prítomná.
Nie najlepšie dedičstvo
Genetika je zaujímavá. Jedna zdedí blond vlasy, druhá biele zuby a krásny úsmev, no a tá tretia zdedí generačnú traumu, o ktorú sa naozaj nikomu neprosila. Pretože vďaka nej už nikdy nebudeš žiť svoj plnohodnotný život, nakoľko budeš ovplyvnená iným.
Kedysi boli rodiny omnoho početnejšie, ako sú teraz, a preto boli mladí náchylnejší na tieto „darčeky“. Ale to nič nemení na tom, že aj do dnešného dňa ťa s takýmito vecami veľmi ľahko ovplyvnia a najhoršie je, že si to ani nemusíš uvedomovať.
Nakoľko ten daný pocit, okamih, alebo spomienku prežívaš úplne reálne, tak nemáš šancu prísť na to, že vlastne ti to „odovzdali“ do vienka len tak, pretože oni sa s tým sami nevedeli vysporiadať. A týmto „tradovaním“ len docielili, že to v sebe stále živia.
Zdroj: Wake Up World
