Je ako droga. Viem to, za­žila som to. Vy­bu­do­vala si si zá­vis­losť – si na­via­zaná a ne­vieš vy­svet­liť prečo. Sto­jíš tam a vieš, že to nie je správne, no je tu a na ni­čom inom ne­zá­leží. Všetko bude fajn…až kým ne­bude.

Na­po­kon opäť skon­číš so zlo­me­ným srd­com.

Pý­taš sa sama seba, čo ho pri tebe ešte drží. Tvrdí, že ne­cíti to, čo cí­tiš ty. Že nie je úplne šťastný a po­tre­buje nájsť sám seba. Po­tre­buje si naj­skôr spl­niť svoje sny.

Jed­no­du­cho ne­vie, čo presne má uro­biť, ale jednu vec vie na 100% – nechce, aby si bola toho sú­čas­ťou.

Se­baisto od­chá­dza, pre­tože vie, že sa vždy môže vrá­tiť. Vie, že keď veci ne­pôjdu podľa pred­stáv, vždy ti môže po­ve­dať, „Skúsme to ešte raz“.

A tak mu do­vo­líš vrá­tiť sa. A je to opäť dobré. Až kým ne­bude.

unsp­lash.com

Viem, že máte spo­ločnú his­tó­riu. Že ste boli do­ko­nalí a ne­za­sta­vi­teľní, zna­me­nal pre teba všetko. Ni­kto ho ne­pozná lep­šie ako ty. Vi­dela si ho v dob­rých ča­soch, za­žila si ho aj v tem­ných ča­soch. Zdie­ľali ste spolu mnohé ta­jom­stvá. No do­voľ mi po­ve­dať jednu vec:

Nie vždy strá­vime ži­vot s člo­ve­kom, kto­rého po­známe naj­lep­šie.

A tak od­išiel. A ty si si ho­vo­rila, že te­raz to zvlád­neš. Že si silná a mô­žeš byť na seba hrdá. Že vieš, čo chceš a ídeš si za tým. Už nie si to krehké a na­ivné dievča z mi­nu­losti.

A zrazu za­klope a ty sa vrá­tiš o me­siace späť- Znova si tam, kde si bola. Stačí je­den jeho úsmev a slová o tom, ako si za­slú­žite po­slednú šancu. A ešte jednu. A ďal­šiu. A ďal­šiu.

Ale stačí. Ne­mô­žeš byť už ďa­lej jeho zá­lož­ným plá­nom. Ne­mô­žeš mu do­vo­liť, aby si mo­hol pl­niť sny a na­há­ňať iné diev­čatá, keď po­tom príde za te­bou, že sa cíti osa­melý.

Pre­tože ni­kdy ne­zos­tane.

Kým ži­jeme vo svete pl­nom mož­ností, prí­le­ži­tostí, zá­žit­kov a iných ľudí, do­vtedy vždy nájde dô­vod, prečo znova od­ísť. Každý. Je­den. Krát.

unsp­lash.com

Sto­jíš za to, no on je prí­liš za­nep­ráz­dnený sle­do­va­ním iných vecí a ľudí, aby to vi­del.

Mu­síš ho ne­chať ísť.

To zna­mená, že keď chce s te­bou rie­šiť svoje prob­lémy, ne­od­po­ve­daj mu. To zna­mená, že si ho za­blo­ku­ješ na so­ciál­nych mé­diach. To zna­mená, že mu­síš spá­liť všetky mosty. Už sa ne­môže znova vrá­tiť. Pre­tože vždy, keď od­íde, vezme so se­bou kú­sok teba. A čím viac kús­kov, tým ťaž­šie pre teba bude znova dať sa do­kopy.

Pro­sím, za­vri dvere. Choď nie­kam ďa­leko. Choď preč z bytu, v kto­rom ťa stra­šia spo­mienky. Ne­do­voľ mu ďa­lej krad­núť tvoje vnú­torné svetlo.

Po­znám ťa a viem, aká úžasná si. A kým bude sú­čas­ťou tvojho ži­vota, ni­kdy ne­bu­deš úplne sama se­bou a ni­kdy sa ne­sta­neš že­nou, kto­rou si sa vždy chcela stať.

A za takú obetu on jed­no­du­cho ne­stojí.

Komentáre