Pred­sta­vu­jem si ťa každý deň. Aký si?

Si vy­soký? Aké máš oči? Aké sú tvoje sny? Máš rád pre­chádzky v prí­rode alebo si rad­šej doma po­zrieš dobrý film? Si fleg­ma­tik, kto­rého nič ne­roz­hodí alebo si búr­livý a tem­pe­ra­mentný?

Ne­bolo by dňa, aby som na teba ne­mys­lela. Kedy ko­nečne prí­deš do môjho ži­vota? Možno si odo mňa ti­sícky ki­lo­met­rov a možno, možno den­no­denne krá­čaš po­vedľa mňa. Naše oči sa na­vzá­jom hľa­dajú, no ešte sú slepé na to aby sa na­šli.

Viem. Ešte ne­pri­šiel ten deň. Deň, ktorý na­trvalo zmení naše ži­voty. Deň, keď sa ko­nečne za­dí­vam do tvo­jich očí a po­cí­tim to, čo ešte pri ni­kom inom. Deň, keď už bu­deme len a len MY. Už te­raz sa te­ším na ten mo­ment.

View this post on Ins­ta­gram

Bon­jour Pa­ris! 📸 @le­onie­hanne

A post sha­red by Fas­hi­on­Box (@the.fas­hi­on­box) on

No dnes sme to ešte len ty a ja. A práve toto je čas, po­čas kto­rého sa máme stať lep­šími. 

Chcem byť lep­šou že­nou. Lep­šou že­nou pre teba.
Chcem byť hodná tvo­jej lásky.
Chcem ti uká­zať, aké to je, keď ťa nie­kto bez­pod­mie­nečne mi­luje.
Chcem ti dať do­mov, do kto­rého sa vždy rád vrá­tiš.
Chcem ti dať ro­dinu, ktorá bude vždy pri tebe stáť.
Chcem mať silu, ktorá ťa vždy vy­tiahne a po­drží, keď sa ocit­neš na dne.
Chcem sa na­učiť tr­pez­li­vosti zná­šať tvoje chyby, pre­tože viem, že ty ju bu­deš po­tre­bo­vať ešte viac.
Chcem sa o teba s lás­kou sta­rať, vždy keď na to už ne­bu­deš mať vlast­ných síl.
Chcem ti každé ráno uva­riť kávu, dať bozk čelo a ďa­ko­vať Bohu, za ten deň, keď si vkro­čil do môjho ži­vota.

View this post on Ins­ta­gram

Fri­days with my baby! 📸 @alex_chu­vak­hin

A post sha­red by Fas­hi­on­Box (@the.fas­hi­on­box) on

No ešte pred­tým, chcem ro­biť všetky tie veci, po kto­rých som vždy tú­žila. Chcem sko­čiť z lie­tadla, vy­skú­šať bun­gee jum­ping. Chcem ísť na miesta, kde budú ľu­dia inej ná­rod­nosti, farby pleti či ná­bo­žen­stva. Spoz­nať ich ži­vot a spria­te­liť sa s nimi. Za­lie­tať nie­kde vy­soko v ob­la­koch a po­tom sa vrá­tiť na zem a vy­sa­diť si tú najk­raj­šiu záh­radu plnú kve­tov.

A na­ko­niec, keď príde náš deň vez­mem ťa za ruku a pre­ži­jem toto všetko znova. Spolu s te­bou.

Bu­dem ti roz­prá­vať, aký bol môj ži­vot do­kým som ťa ne­stretla a po­čú­vať aký bol ten tvoj. Pri­ve­diem ťa na miesta, kde som vždy sní­vala, že raz bu­dem s te­bou stáť. A po­tom stis­nem tvoju ruku ešte pev­nej­šie a vez­mem ťa na miesta, ktoré budú pre nás oboch nové, na kto­rých si vy­tvo­ríme už iba NAŠE spo­mienky.

 

Komentáre