Pa­mä­táš, ako si ke­dysi ve­rila na princa na bie­lom koni?

Mys­liac si, že príde nie­kto, kto ťa za­chráni.

Nie­kto, kto po­s­kladá všetky kúsky tvojho sveta do­kopy.

A jeho hlav­nou úlo­hou bude uro­biť ťa šťast­nou…

Deti zvyknú ve­riť rôz­nym ne­zmys­lom. Aj my sme ve­rili. Ve­rili sme ve­ciam, o kto­rých sme si mys­leli, že sú správne a prav­divé, a na­ko­niec sa uká­zalo, že to vô­bec nie je tak. Od­raz sveta, ktorý nám dá­vali roz­právky nás ve­del ne­skôr pekne zmiasť. Pravda nie vždy zví­ťazí. Spra­vod­li­vosť je veľmi dis­ku­ta­bilná a láska asi na­ko­niec ne­za­chráni svet. As­poň nie ten tvoj.

sleduj_youtube_kanal_odzadu_sk

Nie­ktoré vzťahy nás možno ra­nili viac ako by sme chceli. Za­ne­chali v nás stopy, vďaka kto­rým to majú všetci na­sle­du­júci par­tneri oveľa ťaž­šie. Našu ná­dej a dô­veru, kto­rej sme mali ke­dysi na roz­dá­va­nie, po­maly ale iste po­vy­krá­dali všetky tie ro­pu­chy, ktoré sme mu­seli po­boz­kať, aby sme zis­tili, že to nie je to pravé. A my sme za­kaž­dým pri­lo­žili ďalší ka­meň na vežu, cez ktorú sa bude mu­sieť pre­biť ten dobrý, čestný a sta­točný „princ“. A keby len to. Plachty sme vy­ho­dili z okna von, ba do­konca sme si ostri­hali vlasy, aby sme mu ne­mali čo ho­diť na špl­ha­nie. Jed­no­du­cho sa sna­žíme zbú­rať všetky možné cesty k nášmu srdcu.  Vlastne, už ani ne­ča­káme vo veži na to, kým nás nie­kto za­chráni. Roz­hodli sme sa zo­brať ži­vot do vlast­ných rúk.

pe­xels.com

Na­miesto pre­be­ra­nia šo­šo­vice a vy­čká­va­nia na do­vo­le­nie, od ani ne­viem koho, sme si skro­tili svojho vlast­ného koňa, na­sadli naň a roz­behli sa na­prieč ži­votu. Zo­brali osud do vlast­ných rúk a za­čali ro­biť roz­hod­nu­tia, na kto­rých sku­točne zá­leží. Opus­tili sme štyri múry, ktoré nám brá­nili vzliet­nuť a roz­hodli sa pre­me­niť všetky sny na re­a­litu. Dnes už vieme, že pre to, aby sme do­siahli, čo chceme, ne­stačí ča­kať a sní­vať. Učíme sa kaž­dým dňom, ako ne­spad­núť, a keby aj, už vieme ako vstať a cvá­lať ďa­lej. Na­učili sme sa šer­mo­vať a už sa vieme aj brá­niť. Učíme sa ro­zo­znať, ktoré ja­blko je otrá­vené, a ktoré si mô­žeme dať. Ne­do­vo­líme, aby nám nie­kto za­ká­zal vstú­piť do tri­nás­tej kom­naty a celú ju pre­bá­dať.

No aj na­priek tomu vždy ve­ríme v šťastné konce.

Ve­ríme, že dobro na­ko­niec zví­ťazí a láska si k nám cestu nájde.

…len to bude mať omnoho ťaž­šie.

Komentáre