Tak som tu,
pri­zná­vam svoje chyby,
uzná­vam, že som vinný,
ale kto je dnes iný?
A iných ne­viní?

Na­sta­vila som si zrkadlo,
spoz­nala svoju tvár,
po­cho­pila, že tych chýb ne­bolo pár,
hoci mi to trvalo.

Zbie­ralo sa to kaž­dým dňom,
kaž­dým mo­jim vý­le­vom,
chcela ťa mať ta­kého a ta­kého
a ne­chá­pala, že ťa presne ta­kého mám.

unsp­lash.com

Ni­kdy nech­cela o teba prísť,
ale spô­so­bila som si to sama,
ja viem, že je čas od seba ísť,
aku­rát si mal byť otec a ja tá mama.

Ty spra­vil si činy čo ra­nili hl­boko,
po­ve­dala som, že som od­pus­tila,
ale ne­ve­dela som ti už ve­riť, len na oko,
ni­kdy by som ťa však ne­opus­tila.

sleduj_youtube_kanal_odzadu_sk

Ale to ti ne­dá­vam za vinu,
po­tre­bo­vali sme pauzu ja to viem,
mám len strach, že ma vy­me­níš za inú,
a ja ti stále odo­lať ne­viem.

stocksy.com

Stále ťa vi­dím v mo­jej bu­dúc­nosti,
pre­chá­dzam pek­lom prí­tom­nosti,
hľa­dám v spo­mien­kach tie okol­nosti,
ktoré vy­vo­lali vo mne toľko zlosti, 
že som sa stala plná po­chyb­nosti.
Ne­ve­dela nájsť v sebe kus dob­ro­sti,
som ner­vak od kosti,
čo však ľu­tuje, že po­ve­dal toľko bl­bosti,
tak mi pro­sim raz od­pusti,
ako ja tebe tie ne­ver­nosti.
Som len člo­vek z mäsa a kostí,
aj keď stále dr­žíš ma v hrsti, 
ko­niec hr­dosti.
Náj­dem snáď raz znova po­cit ra­dosti,
keď ob­jí­meš ma po ro­koch s kús­kom než­nosti.

Ano stále pí­šem tie vety,
sú mo­jou te­ra­piou, svet­lom v tme,
keď to­pím sa aj na hla­dine…

Komentáre