Tak som tu,
priznávam svoje chyby,
uznávam, že som vinný,
ale kto je dnes iný?
A iných neviní?

Nastavila som si zrkadlo,
spoznala svoju tvár,
pochopila, že tych chýb nebolo pár,
hoci mi to trvalo.

Zbieralo sa to každým dňom,
každým mojim výlevom,
chcela ťa mať takého a takého
a nechápala, že ťa presne takého mám.

unsplash.com

Nikdy nechcela o teba prísť,
ale spôsobila som si to sama,
ja viem, že je čas od seba ísť,
akurát si mal byť otec a ja tá mama.

Ty spravil si činy čo ranili hlboko,
povedala som, že som odpustila,
ale nevedela som ti už veriť, len na oko,
nikdy by som ťa však neopustila.

Ale to ti nedávam za vinu,
potrebovali sme pauzu ja to viem,
mám len strach, že ma vymeníš za inú,
a ja ti stále odolať neviem.

stocksy.com

Stále ťa vidím v mojej budúcnosti,
prechádzam peklom prítomnosti,
hľadám v spomienkach tie okolnosti,
ktoré vyvolali vo mne toľko zlosti, 
že som sa stala plná pochybnosti.
Nevedela nájsť v sebe kus dobrosti,
som nervak od kosti,
čo však ľutuje, že povedal toľko blbosti,
tak mi prosim raz odpusti,
ako ja tebe tie nevernosti.
Som len človek z mäsa a kostí,
aj keď stále držíš ma v hrsti, 
koniec hrdosti.
Nájdem snáď raz znova pocit radosti,
keď objímeš ma po rokoch s kúskom nežnosti.

Ano stále píšem tie vety,
sú mojou terapiou, svetlom v tme,
keď topím sa aj na hladine…