V minulosti ľudia netrávili večer s televíziou, tabletom či mobilom. Trávili ho spievaním si na verande, rozprávaním historiek a čítaním. Ak sa chceli stretnúť, museli sa dohodnúť naživo. Žiadne správy či telefonáty. Jasné, robilo to ich život zložitejším, no podľa mňa to malo svoje čaro. Či nás doba technológií zmenila k lepšiemu alebo k horšiemu je otázne. Avšak rozhodne nás navždy zmenila.
Dnes už dokonca malé deti trávia poobedie radšej hraním sa na počítači, než stavaním hradov z piesku. Veľa z nás uprednostní surfovanie po internete pred prechádzkou so psom. Písanie si s online kamarátmi pred rozhovorom s tými pravými. Je iróniou osudu, že nám technológie dávajú viac možností komunikovať, a pritom komunikujeme oveľa menej. Veľa ľudí sa na internete stáva „odvážnymi básnikmi“. Cez internet vám budú nadávať, urážať vás a ponižovať. Keď ich však stretnete v realite, klopia pred vami zrak. Aby ste ma nepochopili zle, je úplne v poriadku vzniesť konštruktívnu kritiku. Je v poriadku povedať, že sa nám niečo nepáči. Ale internet akoby odfiltroval naše emócie. Neuvedomujeme si ako veľmi naše slová dokážu človeka raniť. Píšeme veci, ktoré by sme naživo nikdy nepovedali.
zdroj: unsplash.com
Doba technológií tiež umožnila vznik online vzťahov. Písať si s niekým, dať sa dokopy a byť šťastný. Znie to krásne, ale je to vôbec možné?! Veľa ľudí si vypisuje priam milostné ódy a po prvom stretnutí odchádzajú veľmi sklamaní. Či už preto, že si jeden z nich kvalitne retušuje fotky alebo si naživo nemajú čo povedať. Nehovorím, že zoznámiť sa s niekým cez internet, je zlé. Len tvrdím, že kým sa nespoznáte naživo, nemôžete si byť istí, že je to láska.
V neposlednom rade sa príliš veľa času strávenom na internete odzrkadlí aj na našom vzhľade a zdraví. Bledí, unavení s kruhmi pod očami, obézni. Problémy so zrakom či sluchom. Všetkého veľa škodí. Internet je plný receptov na zdravú výživu či cvičebných postupov. Nie každý je športový typ, ale prechádzku v prírode snáď zvládne. Na chvíľu sa odtrhnime od výdobytkov technológií a ponorme sa do svojho ja.
zdroj: unsplash.com
Ak správe chceme dať emóciu vyberieme si zo širokej palety emotikonov. Niekedy akoby sa aj naše rozhovory naživo zmenili na online komunikáciu a my si bez emotikona emócie nevšímame. Doba je rýchla a my všetci sa snažíme o to, aby nás nepohltila. Je správne žiť svoj život pre seba, ale skúsme sa niekedy zastaviť a pozrieť sa okolo seba. Všimnime si našu kamarátku, ktorú niečo trápi a poskytnime jej pomocnú ruku. Všimnime si nášho partnera, ktorému sa venujeme v poslednom čase veľmi málo. Pozrime sa na našich kolegov či spolužiakov, ktorí toho majú vyše hlavy a pochváľme ich za to, že to zvládajú. Nakoniec sa pozrime do zrkadla a pozrime sa na tú osobu, ktorou sme vždy chceli byť. Buďme na seba pyšné a kašlime na každý like či komentár. Nie, ľudia nezabudli ľúbiť a ani sa nestali robotmi, len nás doba technológií občas učí na to zabúdať.
