V rámci na­šej kam­pane #slo­ven­kadna sa vám pra­vi­delne sna­žíme pri­blí­žiť úspešné ženy z rôz­nych ka­ri­ér­nych ob­lastí. Aj ta­kýmto spô­so­bom chceme zvý­šiť po­ve­do­mie o tom, že Slo­venky nie sú len krásne, ale aj ne­sku­točne ši­kovné a am­bi­ci­ózne ženy. Pre­tože, každá z nás môže byť mo­ti­vá­ciou a pre nie­koho in­špi­rá­ciou, tou, ktorá má čo os­tat­ným (nie­len) že­nám od­ká­zať. Jed­nou z nich je aj oča­ru­júca 22-ročná Ti­mea Traj­te­ľová.

Ahoj, Ti­mea, máš iba 22 ro­kov a už si pro­fíčka v tom, čo ro­bíš. Vieme už o tebe, že si am­bi­ci­ózna sym­pa­tická žena, za kto­rou stoja úspe­chy ako: ju­ni­or­ská Maj­sterka Európy v Bi­kini fit­ness do 166cm, Maj­sterka Slo­ven­ska v žen­skej aj ju­ni­or­skej ka­te­gó­rii, ví­ťazka EVLS Pra­gue Sho­wdown v bi­kini fit­ness do 166cm a ví­ťazka ju­ni­or­skej ka­te­gó­rie Ju­ni­or­ská Maj­sterka Sveta v ka­te­gó­rii do 166 cm… a to je len zlo­mok oce­není za pred­chá­dza­júci rok. Ako by si sa však opí­sala ty sama? Skús sa nám tro­chu pri­blí­žiť.

V pr­vom rade ďa­ku­jem za milé pred­sta­ve­nie. 🙂 Ako by som opí­sala sama seba? Mys­lím si, že som oby­čajná, ale zato na­ozaj am­bi­ci­ózna žena, ktorá si ne­jako tak krô­čik po krô­čiku plní svoje sny. Ne­bo­jím sa sní­vať, ne­bo­jím sa zly­há­vať, som tr­pez­livá, a keď niečo na­ozaj chcem, do­ká­žem sú­stre­diť všetku svoju ener­giu na do­sia­hnu­tie da­ného cieľa.

My ťa po­známe hlavne zo so­ciál­nych sietí, ktoré svo­jimi fot­kami do­slova val­cu­ješ. Pre mno­hých mu­žov si žena snov a pre než­nej­šie po­hla­vie je tvoja po­stava ob­rov­skou mo­ti­vá­ciou a si ur­či­tým vzo­rom. Máš aj ty ne­jaký žen­ský vzor? V cvi­čení alebo v ži­vote ako ta­kom?

sleduj_youtube_kanal_odzadu_sk

Čo sa týka ži­vot­ných vzo­rov, kon­krétny ne­mám. Na ľu­ďoch si naj­viac vá­žim cha­rak­ter, pra­co­vi­tosť, od­hod­la­nosť niečo do­ká­zať a čest­nosť. Ak by sme sa ba­vili kon­krét­nej­šie, napr. moja špor­tová sféra (ka­te­gó­ria bi­kini fit­ness) po vi­zu­ál­nej stránke, pá­čia sa mi veľmi ruské špič­kové fit­nessky Yana Smith Kuz­net­sova a Na­taly Lu­gov­skikh a ta­kisto Ja­net La­yug, pô­vo­dom z Ame­riky.

Čo po­va­žu­ješ za svoj naj­väčší úspech v ži­vote? Na čo si naj­viac pyšná?

V kaž­dej etape svojho ži­vota člo­vek po­va­žuje za ži­votný úspech niečo iné… Pre mňa sú to mo­men­tálne špor­tové/pra­covné úspe­chy a taký ten vnú­torný po­cit ma­xi­mál­nej spo­koj­nosti a osob­ného šťas­tia. Ve­rím, že ten naj­väčší úspech v ži­vote ešte len príde – ako­náhle bu­dem mať vlastnú ro­dinu… Pred­sta­vu­jem si to asi takto: Jed­ného dňa sa po­zrieme s mu­žom na svoje dieťa/deti a po­vieme si, že aj po toľ­kých ro­koch sme stále spolu a máme spo­kojnú a šťastnú ro­dinu. Z na­šich detí sme vy­cho­vali sluš­ných, in­te­li­gent­ných a dob­rých ľudí… To je podľa mňa taký ten po­cit, kedy si člo­vek po­vie – som pyšný, toto je ži­votný úspech, ktorý na­ozaj stál zato!

 

Úspech sa vraj ne­od­púšťa. Na in­ter­nete to platí často dva­krát toľko. Stretla / stre­tá­vaš sa aj s ne­ga­tív­nymi re­ak­ci­ami? Ak áno, ako si si na to zvykla a ako re­a­gu­ješ?

Áno, je to bo­hu­žiaľ tak…a najmä na so­ciál­nych sie­ťach je tomu člo­vek denno-denne vy­sta­vo­vaný. Mám po­cit, že nie­kto­rých ľudí vy­slo­vene teší pí­sať zlé ko­men­táre/kri­ti­zo­vať všetko, čo sa dá a ešte im to do­dáva po­cit se­ba­ve­do­mia a ne­ja­kého ví­ťazs­tva. Väč­ši­nou na to ne­re­a­gu­jem a ak áno, moje od­po­vede sú veľmi nad ve­cou. Vždy ma zau­jí­mal len ná­zor mo­jej ro­diny a najb­liž­ších, ne­môže ma ura­ziť nie­kto, kto ma vlastne vô­bec ne­pozná a nie je sú­čas­ťou môjho ži­vota.

Na dru­hej strane, ob­čas sa za­mys­lím nad tým, ako musí byť daná osoba ne­šťastná a znu­dená, že má čas/chuť re­a­go­vať na niečo, čo ju ne­zau­jíma alebo sa jej to ne­páči. Ni­kdy v ži­vote som ni­komu ne­na­pí­sala zlý ko­men­tár, ni­kdy som ne­mala po­trebu nie­koho ve­rejne sú­diť ani oso­čo­vať… Ak sa mi niečo páči, tak to vy­z­dvih­nem – úspech po­chvá­lim a to, čo ma ne­zaujme, alebo čo sa mi ne­páči, jed­no­du­cho prej­dem bez toho, aby som mala po­trebu to ne­jako roz­ma­zá­vať.

 

Po­znáš aj ty tie dni, keď sa ti nič nechce? Ako a kde hľa­dáš mo­ti­vá­ciu vzcho­piť sa?

Sa­moz­rejme, každý člo­vek na svete máva dni, kedy je bez ener­gie alebo bez ná­lady. Je to úplne nor­málne. Vtedy sa, v pr­vom rade, za­me­riam na všetko po­trebné s myš­lien­kou, že spra­vím to naj­dô­le­ži­tej­šie a os­tatné do­kon­čím ne­skôr. Keď však za­čnem a jed­not­livé po­vin­nosti mi ubú­dajú, prí­dem nato, že to nie je vô­bec také zlé, a že ma to baví. Bez aké­ho­koľ­vek ďal­šieho nú­te­nia sa na­mo­ti­vu­jem a fun­gu­jem na 110%.

Čisto hy­po­te­tická otázka: Vieš si seba pred­sta­viť v inom od­vetví ako fit­ness? Čím iným by si sa chcela ži­viť, čo by ťa na­pĺňalo?

Než som sa roz­hodla pre fit­ness, tak som mala v pláne štu­do­vať zu­bá­rinu. Krátko po ma­tu­rite (z bio­ló­gie a ché­mie) som však vy­hrala svoje prvé Maj­strov­stvá sveta a na­koľko ma šport úplne po­hl­til, zís­kala som is­totu, že ma na­ozaj “uživí”. K tomu prišli prvé veľké úspe­chy – tak bolo pre mňa roz­hod­nu­tie ísť touto ces­tou už au­to­ma­tické..

Ve­dela by som si však samú seba pred­sta­viť napr. aj v gas­tro­nó­mii (mať malú, ale zato veľmi kva­litnú zá­žit­kovú re­štau­rá­ciu…). Sama som zve­davá, čo pri­ne­sie bu­dúc­nosť – člo­vek ni­kdy ne­vie.

 

Pra­vi­delne cvi­číš, pô­so­bíš ako tré­nerka, pri­pra­vu­ješ sa na sú­ťaže a nášmu po­zor­nému očku ne­ušlo, že si šťastne za­daná. Máš vô­bec nie­kedy čas sama pre seba? Ako ho trá­viš a ako re­la­xu­ješ?

Veľa ho veru nie je. Väč­ši­nou som sama len po dobu, kým je Pe­ter (pria­teľ) v práci a v tejto dobe sa sna­žím sti­hnúť väč­šinu všet­kych svo­jich po­vin­ností (vlastné tré­ningy/kli­entky/prácu na no­te­bo­oku/os­tatné vy­ba­vo­vačky… a tiež mám ob­rov­skú ra­dosť, keď mu ešte stih­nem pri­pra­viť pred prí­cho­dom do­mov ne­jaké jedlo). Ak sa mi ob­čas “po­šťastí” mať voľ­nejší deň, tak si vždy rada záj­dem na koz­me­tiku alebo nechty, ľah­nem a po­zriem ne­jaký film, prí­padne čí­tam knihu a aj tak sa te­ším len na to, kým príde Pe­ter z práce, aby sme si mohli na­plá­no­vať prog­ram a trá­viť čas spolu.

 

Náš por­tál je z veľ­kej časti za­lo­žený na člán­koch o vzťa­hoch, teda, nedá sa mi ne­opý­tať, ako vníma tvoju prácu a po­pu­la­ritu tvoj pria­teľ.

Túto otázku by bolo naj­lep­šie sme­ro­vať priamo na neho, ale v rámci toho, že už spolu ži­jeme “ne­jaký ten me­siac,” viem  jeho od­po­veď. Pe­ter je po kaž­dej stránke ste­les­ne­nie mo­jej pred­stavy ide­ál­neho muža. Je pra­co­vitý, zod­po­vedný, to­le­rantný, ne­kon­fliktný a chá­pavý. Moju prácu a ve­rejnú pre­zen­tá­ciu obaja vní­mame ako každú inú prácu. Fotka v spod­nom prádle predsa nemá žiadny vplyv na náš vzťah a čo sa týka “mo­jej po­pu­la­rity”, tak ok­rem toho, že mám ob­čas veľa po­vin­ností a ne­mô­žeme voľný čas trá­viť len le­ňo­še­ním/iným ľu­bo­vol­ným prog­ra­mom, tak nás vô­bec ne­ob­me­dzuje.

 

https://www.ins­ta­gram.com/p/BW28EYt­Fydx/?ta­ken-by=ti­me­at­raj­te­lova

Ako ženy sme so se­bou večne ne­spo­kojné. Jed­nej vadí to, inej to. Pre­zra­díš nám, či exis­tuje niečo, čo ti na sebe vadí, čo by si chcela zme­niť, pop­rí­pade, pop­ra­co­vať na tom?

Nech­cem, aby to vy­znelo zle, ale “pri­jala som samú seba a mám sa rada taká, aká som” aj so svo­jimi pred­nos­ťami, aj so svo­jimi sla­bi­nami. To, že mám na­prí­klad jazvu na pra­vej strane tváre (z toho, že ma po­hrý­zol v det­stve pes), to, že nie som vyš­šia alebo že ne­mám dl­h­šie nohy, to vô­bec ne­rie­šim. Veci ako váha/farba vla­sov/veľ­kosť pŕs a po­dobné ma­lič­kosti sa dnes dajú vy­rie­šiť veľmi ši­kov­ným spô­so­bom. A v ne­po­sled­nom rade, každá z nás je je­di­nečná – ne­zá­leží na tom, či máme niečo na­viac, alebo nám niečo chýba. Ide len o to, ako sa cí­time. Čo je vlastne ideál krásy? Pre kaž­dého je to ste­les­ne­nie nie­čoho iného. Ak nie sme s nie­čím spo­kojné, mô­žeme sa sna­žiť o zmenu, ale zá­klad je však mať na pa­mäti to, že by sme mali mať radi svoje JA – do­ko­nalé i ne­do­ko­nalé. Ak sa bu­deme mať radi také, aké sme te­raz (bez roz­dielu na to, akými chceme byť), bu­deme spo­kojné a to šťas­tie a spo­koj­nosť bu­deme pre­ná­šať na ľudí okolo nás. 🙂

 

Čo si mys­líš o dneš­nom ide­ále krásy? Ne­bu­deme si kla­mať, ty ho spĺňaš na 100%. Aký je však tvoj ná­zor na pa­ra­metre krásy a čo podľa teba robí ženu “krás­nou”?

Ďa­ku­jem veľmi pekne za kom­pli­ment. Ako som už na­čr­tla vyš­šie – mo­jím ná­zo­rom je, že nič ne­spraví ženu kraj­šou ako jej vlastná spo­koj­nosť a šťas­tie. Ľu­dia predsa uvi­dia len to, čo vy­ža­ru­ješ.

Be­fore the sun goes down.. 👩🏽

A post sha­red by Ti­mea Traj­te­lova – IFBB Bi­kini (@ti­me­at­raj­te­lova) on

A na zá­ver – čo by si od­ká­zala na­šim či­ta­teľ­kám? 

Chcela by som im od­ká­zať, aby svoje sny a plány ne­od­kla­dali “na po­tom”, aby ne­ča­kali, kým za nimi šťas­tie príde samo – to sa stáva má­lo­kedy – treba mu ísť na­proti a tro­chu oň bo­jo­vať.

Ne­bojte sa ro­biť zmeny, ne­strá­cajte svoj čas s ľuďmi, ktorí si ho ne­vá­žia a ne­do­voľte dru­hým, aby Vás pod­ce­ňo­vali a aby ubí­jali Vaše pravé JA. Žite svoj ži­vot spo­kojne a na­plno – od dneš­ného dňa, nie od zaj­tra.

Ďa­ku­jeme krásne za roz­ho­vor. 

Komentáre