Tento článok nie je výlev žiadnej feministky, akú si predstavujú ľudia, ktorí nechápu ani význam feminizmu, ale normálny článok normálneho dievčaťa dnešnej doby, ktorá túži povedať veci na rovinu – tak, ako sú. 

Ako povedal Michelangelo vo svojich 87 rokoch, stále sa učí. Učí sa rešpektovať samého seba, učí sa správne žiť a stále sa učí nové veci. Berme to tak, že ty máš okolo 20 rokov, väčšinou máš dobré dni, občas sa chceš na všetko vykašľať a odísť aspoň do Austrálie a chovať tam klokanov. A vieš čo? Máš na to právo.

Aj my sa stále učíme. Porozumieť životu. Sebaláske. Láske k druhým. Je to nekonečný proces a beh na dlhú trať, ktorú nedokončíme asi ani v tých 87 rokoch a stále sa budeme musieť niečo učiť. Môže to znieť veľmi pochmúrne, no pritom je to skvelé. Čo iné by si robila celý život, ak nie padala na hubu a neustále sa učila? To by bola nuda.

„Stále máš čas stať sa tým, kým chceš byť.“

Zobraziť celú galériu (1)

zdroj: tumblr.com

„Rada vidím mladé dievča, ktoré sa vyberie do sveta a chytí ho za pačesy. Život je sviňa. Pokiaľ chceš ísť von, musíš nakopať nejaké zadky.“

My, ženy, sme často superhrdinky, ktoré nepotrebujú vzory iných superhrdinov. Nemyslím tým mužov, ale celkovo neustále vzory, ktoré sú nám núkané spoločnosťou. Musíš vstávať o piatej ráno, ísť si zabehať, potom si dať raw bio vegan shake, inak nebudeš úspešná. Ale čo tak spať do desiatej, lebo si ponocovala do tretej rána a cítiš, že vtedy si najkreatívnejšia?

Často si to ani neuvedomujeme, ale my sme naozaj superhrdinky. Stíhame veľa vecí za deň, do toho ešte vyzerať najlepšie, ako dokážeme. Avšak neustále podceňovanie je jedným z najdôležitejších problémov, ktoré nás postihujú. To, že máme veľa práce a učenia, ešte zvládneme, ale to, že sa neustále podceňujeme, nám skutočne nepomôže. Neveríme si a to sa dotýka rôznych aspektov nášho života.

Preto si myslím, že najcennejšia rada, ktorú ti v tomto článku môžem dať, je nasledovná: Nauč sa milovať samu seba. Áno, omieľaná veta. Avšak všetko začína od našej sebalásky. Úspech, vzťah k druhým i k sebe samej. Pokiaľ nebudeš pracovať na vzťahu k sebe samej, ako môžeš pracovať na vzťahoch s inými a do toho ešte žiť dobrý život?

A ešte môj obľúbený výrok na záver, ktorý je pre mňa jeden z najpravdivejších a najvzácnejších: „Čoho sa na nás dopustili druhí, s tým už sa nejako vyrovnáme. Horšie je to s tým, čoho sme sa na sebe dopustili sami.“ – François de La Rochefoucauld