Pri myš­lienke na dnešné vzťahy ma na­pa­dajú rôzne ná­zory, po­chyb­nosti, úvahy. No jed­nou z mno­hých otá­zok ostáva práve tá, ktorá trápi nás všet­kých. Prečo vzťahy kon­čia? Ako to, že exis­tuje niečo sil­nej­šie ako naj­moc­nejší z po­ci­tov, akým je láska?

Ľu­dia by mali za­čať brať zod­po­ved­nosť za svoje po­city a za nad­chá­dza­júce činy, ku kto­rým viedli práve ich po­city. Je prav­dou, že ak sú si dvaja sú­dení, tak sú si jed­no­du­cho sú­dení. No tak­tiež je prav­dou, že ak nie sú, tak na tom ni­kto nič ne­zmení. A osud, ves­mír, či na­zvi si to ako len chceš, ich od seba na­ko­niec roz­delí. No čo tí os­tatní, ktorí len tak pus­tili z rúk niečo, s čím sa dalo tak nád­herne pra­co­vať? Niečo, čo ich v sku­toč­nosti na­pĺňalo, no zá­ro­veň mali po­cit, akoby im niečo chý­balo?

foto: ins­ta­gram.com

Do­káže ma­liar pre­stať pra­co­vať so svo­jou ob­ľú­be­nou maľ­bou len preto, že k jej do­kon­če­niu mu chýba jedna farba? Nie, do­ma­ľuje ju. Tak prečo sa ľu­dia púš­ťajú člo­veka, kto­rého majú radi, len preto, že im niečo chýba, že jed­no­du­cho nie sú do­ko­nalí? Škoda, že ne­po­cho­pia, že majú v sebe ukrytú silu, „do­ma­ľo­vať ho“.

Ne­baví ma dí­vať sa na vzťahy, ktoré kon­čia bez sna­že­nia sa. Ktoré do­kážu od­kop­núť roky mi­nu­losti len tak, bez toho, aby sa po­zreli do bu­dúc­nosti s jaz­vami na duši. Viem, aký je to po­cit, ak za­čnete byť na­vzá­jom otrá­vení z prí­tom­nosti toho dru­hého. Po­cit, keď ti od­razu za­čnú va­diť veci, ktoré sa ti pred­tým zdali ako do­kopy za­pa­da­júca sú­časť vášho krás­neho ob­do­bia. Viem, aký je to po­cit, keď ti za­čne va­diť spô­sob jeho roz­prá­va­nia, to, ako spí, ako chodí, aký je.

foto: pe­xels.com

Ale tiež viem, aký je to po­cit, keď zrazu zis­tíš, že si sa mý­lila, a že všetko toto, čo ti te­raz vadí a ke­dysi ti ne­va­dilo, ti znova bude chý­bať. Pre­tože toto sú len de­taily, a ak sa máte na­ozaj, sku­točne a úp­rimne radi, tak na ni­čom inom ne­zá­leží. Ta­kéto men­šie skraty sú vo vzťa­hoch nor­málne. Do­konca by sa bez nich vzťah ani ne­za­obi­šiel. Ta­kisto ako člo­vek ne­do­káže byť do­ko­nalý, rov­nako ani láska. A to je na nej to najk­raj­šie. To, že do­ko­na­losť jej dá­vajú ľu­dia, ktorí ju po­ci­ťujú. A to práve tými ne­do­ko­na­lými ve­cami, ktoré na­ko­niec do seba za­padnú ako skla­dačka a vy to zrazu všetko po­cho­píte.

Zis­títe, že bez seba ne­viete byť a znova sa to dá do po­riadku. Len to mu­síte pre­ko­nať a uve­do­miť si, čo je vo vzťahu na­ozaj to pod­statné. Za­mys­lieť sa spätne, čo bola tá vec, kvôli kto­rej si sa do neho za­ľú­bila. A uve­do­miť si, že je to niečo oveľa viac, než to, akým spô­so­bom spí. Pre­tože to je v sku­toč­nosti on, vďaka nemu si taká šťastná a práve on ti do­káže vy­ča­riť úsmev na tvári, aj keď je úsmev tá po­sledná vec, na ktorú by si v tej chvíli mala ná­ladu. A ak si to po­rov­náš s tým, čo ti te­raz na ňom vadí, tak ti to všetko dôjde. Dôjde ti, že by si dala všetko za ďal­šie jeho ob­ja­tie a ča­som ti za­čne chý­bať aj spô­sob, akým spí. Pre­tože mi­lo­vať nie­koho zna­mená pre­dov­šet­kým pri­jať ho presne ta­kého aký je.

foto: unsp­lash.com

A práve kvôli to­muto vieme na svete nájsť aj šťastné páry. Páry, ktoré to ne­vzdali a pre­šli si aj tými hor­šími sce­nármi ži­vota. Ty sama mu­síš ale ve­dieť, či je to vážne ten pravý dô­vod na roz­chod. Vy­chá­dzaj zo svojho po­citu a in­štinktu. V tomto ti ni­kto ne­po­môže, lebo len ty vieš naj­lep­šie. Len ne­sprav chybu, ne­za­kop niečo, v čom sa ešte tkvie ná­dej na zá­chranu. A pred­stav si všetko bez neho. Do­ká­zala by si tak žiť? Bolo by ti tak na­ozaj lep­šie?

Ni­kdy ne­od­chá­dzaj zo sku­toč­ného vzťahu kvôli pár ne­do­ko­na­los­tiam. Ni­kto nie je per­fektný, láska je viac než do­ko­na­losť. Ne­exis­tuje do­ko­nalý muž, ani do­ko­nalá žena. Exis­tuje ale muž a žena, ktorí sa k sebe do­ko­nale ho­dia. Ne­vy­be­raj si toho najk­raj­šieho na svete, ale toho, kto urobí tvoj svet krás­nym. A hlavne, váž si to čo máš, lebo ni­kdy ne­vieš, kedy o to mô­žeš prísť.

foto: unsp­lash.com

„NÁJSŤ LÁSKU NE­ZNA­MENÁ NÁJSŤ DO­KO­NALÚ OSOBU, ALE NA­UČIŤ SA NE­DO­KO­NA­LÉHO VI­DIEŤ DO­KO­NA­LÝM.” – AN­GE­LINA JO­LIE

Mi­lo­vať chyby je väč­šia láska, než mi­lo­vať do­ko­na­losť. Do­ko­na­losť, ktorá pre­býva iba v tvo­jej hlave, no sama dobre vieš, že nič také ako do­ko­na­losť ne­exis­tuje. Exis­tuje iba niečo, vďaka čomu za­čneš ty sama vní­mať člo­veka ako do­ko­na­lého. A tým nie­čím je láska. A hneď, ako si to uve­do­míš, za­čneš ho vní­mať ce­lým svo­jím te­lom a v tom mo­mente v sebe ob­ja­víš svoje druhé ja, pre­tože vďaka nemu už vieš, že nič ako do­ko­na­losť ne­exis­tuje. Exis­tuje iba niečo ako láska.

Komentáre