Ne­bola ako os­tatné. Až tak veľmi jej ne­zá­le­žalo na tom, čo si o nej mys­lia druhí. Chcela len cí­tiť lásku a chcela ju odo­vzdá­vať ďa­lej.

Chcela, aby si ju nie­kto pri­tú­lil do ná­ru­čia. Chcela, aby okolo lásky ne­bolo tak veľa bo­lesti a stra­chu. Stra­chu ľú­biť nie­koho.

Chcela len lásku, ktorú ešte ni­kdy ne­cí­tila. O kto­rej ve­dela, že si ju za­slúži.

Úp­rimnú. Vzru­šu­júcu. Lás­kavú. Čistú. Pravú.

Chcela znova mi­lo­vať. Mi­lo­vať nie­koho aj na­priek zlo­me­nému srdcu. Ten muž len vy­užil jej lás­ka­vosť na to, aby ju mo­hol skla­mať. Aby roz­bil jej srdce na malé kú­sočky. Ale už ni­kdy ich ne­zle­pil. 

Po­kú­sila sa teda za­me­rať na seba. Sna­žila sa na­ozaj usi­lovne a po­cho­pila niečo veľmi dô­le­žité. Byť s nie­kým vo vzťahu nie je všetko (nie je to všetko na svete). Všetko na svete je byť vo vzťahu so se­bou sa­mým. Pri­jala sa, ako osoba a aj ako žena. Na­šla lásku k sa­mej sebe. 

Po tomto všet­kom si uve­do­mila, že exis­tujú aj ne­úpe­chy a že ľu­dia keď sú za­mi­lo­vaní ro­bia nie­kedy chyby. Uve­do­mila si však, že zly­ha­nie ne­môže za­brá­niť tomu, aby sa o niečo znova po­kú­šala a znova sa učila no­vým ve­ciam.

zdroj: Unsp­lash.com

Toto zis­te­nie bol však dlhý pro­ces. Bola to ne­ko­nečná cesta za nie­čím, o čom ve­dela že bude stáť za to.

Po­cho­pila aj to, že jedno zly­ha­nie v láske jej ne­môže za­brá­niť v tom, aby na­šla druhú lásku. Že aj keď jedny dvere za­tvo­rila, druhé môže ot­vo­riť. 

Učila sa o láske. Roz­hodla sa, že je čas opäť skú­siť sa za­mi­lo­vať. Pravda, Lásku ne­našla len tak na ulici v meste alebo v kine.

No čo uro­bila je to, že ne­chala tie dvere ot­vo­rené. Zbú­rala všetky múry, ktoré si k sebe po­sta­vila, ne­sna­žila sa pá­liť mosty a všetku krásu sveta vní­mala srd­com. Uspela a po­cho­pila to.

Pre­tože dobré a lás­kavé veci vi­díme iba srd­com.

To hlavné je predsa očiam ne­vi­di­teľné. 

Komentáre