Úzkosť nie je v spoločnosti dostatočne akceptovaná či úplne pochopená. A vôbec nie je len o mladých ľuďoch. Čoraz viac dospelých a starších ľudí pociťuje úzkostné stavy. Aj keď väčšina z nich si to dlhé roky vôbec neuvedomuje.
Možno by si niekto povedal, že ako je možné pociťovať úzkosť, napríklad aj počas leta. Práve vtedy, keď vonku svieti slnko a je nádherné počasie. Stretávame sa s blízkymi kamarátmi či rodinou pri jazerách, grilujeme v záhrade alebo stanujeme v horách. Klasicky vypustíme zo seba paru a oddychujeme každú voľnú chvíľu.
Takýto opis letných a slnečných dní nie je vôbec zlý a málokto by s takýmito dňami nesúhlasil. No predsa len, občas sa medzi spokojnými a usmiatymi tvárami nájde aj zamračený pohľad niektorého človeka.
Nemusí to vôbec súvisieť s letným počasím a voľným časom. Človek, ktorý pociťuje úzkostné stavy sa necíti najlepšie vo svojom vnútri, nech už je kdekoľvek a s kýmkoľvek. Veľa otázok môže človeka trápiť a tým pádom premýšľa nad okolnosťami v živote. Alebo v niektorých chvíľach by radšej preležal celý deň v posteli.
V dnešnej zrýchlenej dobe si prestávame uvedomovať práve to, ako sa môžu cítiť ľudia okolo nás. Mnoho tých, ktorých trápi úzkosť sa nezveria žiadnej svojej blízkej osobe a snažia sa len tváriť, že je všetko v poriadku.
Úprimne povedané, pociťovať úzkosť je svojim spôsobom už normálne. Dnešná doba si to pomaly vynucuje a my len žijeme život v jednom kolobehu povinností, ktoré niekedy nejdú zastaviť.
No na druhú stranu, je dôležité dokázať sa vzpriečiť úzkostlivým myšlienkam. Úzkosť je náš ľudský určitý obranný mechanizmus, ktorý nám ľuďom má v určitých zmysloch pomôcť, no nie vždy je tomu tak.
Keď pociťujeme strach v krízových situáciách, je to normálne. Keď netušíme, čo nás bude čakať v nejakú dôležitú chvíľu, strach má tiež svoje reálne opodstatnenie.
No pri úzkosti vzniká istý strach, ktorý nie každý vie pomenovať či vysvetliť. V hlave sa nám nekontrolovateľne vytvárajú hrozivé scenáre, myšlienky či dialógy.
Aj keď nám môže byť v určitých chvíľach jasné, že sa to nikdy nestane alebo nie v blízkej dobe, máme ten pocit, ktorý dokáže skľúčiť človeka na nepoznanie.
Úzkosť by si nemala brať ako zlo vo svojom živote. A ak budeš odhodlaná sa pomaly a malými krokmi vzoprieť svojim myšlienkam, možno nadobudneš pocit, ktorý sa ti za posledné obdobie nepodarilo cítiť.
Bude to dlhý boj či dlhá cesta za porozumením spoločnosti. Budeš si všetky tie pocity skľúčenosti pamätať počas celého svojho života. No verím v to, že ti svoje šťastie bude stáť za to, aby sa ti podarilo niečo vo svojom živote zmeniť.
Budem ti držať palce.
