V určitom veku nášho života prichádza láska. Láska, ktorá ma mnoho podôb. Môže to byť láska šťastná, nešťastná alebo taká, ktorá je na celý život no nikto nevie, kedy príde. V tomto svete je veľa ľudí,  ktorí strácajú čas sedením doma pri počítači, mobiloch a hľadaním lásky na sociálnych sieťach ako je facebook či pokec. Sú skleslý a jediné čo od nich môžme počuť je, že o nich nikto nemá  záujem, že si nikdy nikoho nenájdu.  Namiesto toho by mali tráviť čas so svojimi priateľmi, spoznávať nových ľudí či nové miesta.

Zo začiatku som bola rovnaká. Niektoré dni som trávila doma za počítačom a hľadala svojho pravého princa. Zo začiatku som nenašla žiadneho chlapca, ktorý by sa mi páčil. Trvalo to niekoľko dní keď, mi napísal chlapec ktorého som poznala zo základnej školy. Ja som ale však nemala záujem o chodenie s ním. Samozrejme som mu zo slušnosti odpísala. Jedného dňa ma zavolala kamarátka na jej byt. Bolo tam veľa ľudí a asi tak po hodine ma to tam nudilo a chcela som čo najskôr odísť. Za ten čas, som sa stihla aj málinko opiť. V tom mi napísal on a opýtal sa ma kde som, ja som mu odpísala že u kamarátky na byte a že už som na odchode. Za niekoľko minút mi na to odpísal že mám zostať tam, že si ide po mňa. V opitosti mi to bolo v podstate jedno. Čakala som ho vonku keď sa zrazu objavil. Nastúpila som. Pamätám si, že vtedy sme strávili spolu celú noc vonku aj s jeho kamarátmi. Ja som to však brala len ako taký úlet. Na druhý deň mi písal. Bol v tom že od včerajška spolu chodíme. No ja som to tak nebrala. Chodieval za mnou každý večer. Nevzdával sa. Bol v tomto veľmi vytrvalý a trpezlivý. Keď, som videla ako sa snaží o moju priazeň a každý deň stojí pod mojim oknom povedala som si, že mu dám jednu šancu a skúsime to spolu.

To som ale nevedela čo ma pri ňom čaká. Po pár týždňoch sa úplne zbláznil. Začal ma kontrolovať, stále mi volal, nemohla som nikde chodiť. Bol schopný ma čakať pred domom aj celý deň.  Veľmi som v tom čase trpela. Chcela som to ukončiť. No on bol neodbytný. Stále ma vyhľadával, volal mi, písal SMS-ky. Skúšala som mu odpustiť sľúbil mi, že sa zmení no vždy to bolo rovnako. Raz som to už ale naozaj ukončila. Zmenila som si svoje číslo, neodpovedala som mu na správy. On sa ale stále nevzdával a stále ma vyhľadával, písal mojej rodine aby som mu odpustila, no so mnou to nepohlo. Jednoducho som už nemohla žiť v takom vzťahu.

Keď, už som bola sama konečne som sa stretávala s priateľmi ktorých som nevidela dlhšiu dobu. Bola som na tom psychicky nie práve najlepšie. Nechcela som chodiť medzi ľudí. Jedného dňa ma jedna moja veľmi dobrá kamáratka zavolala na kúpalisko, že ide ona a jej priateľ a jeho kamoš. Tak som teda išla s nimi. Bola som ale veľmi prekvapená. Takého pekného chlapca som už dlho nestretla bol mi veľmi sympatický a bol ku mne milý. Takto ako partia sme sa stretávali každý víkend. Keď sme boli sami, mali sme sa vždy o čom rozprávať. Pomáhal mi. Vedela som, že do nového vzťahu je ešte príliš skoro, no nechcela som ho stratiť. Prejavil o mňa záujem hneď v ten deň ako sme sa spoznali. Naše prvé stretnutia osamote boli krásne, doteraz na ne rada spomínam, na tie naše začiatku. Zaľúbiť sa doňho mi netrvalo dlho, pretože mi ukázal, že nie každý chlap je rovnaký. Po pol roku chodenia mi predstavil svoju rodinu, ktorú som si na prvý pohľad obľúbila. Dnes sú to tri roky, čo sme spolu a som šťastná, že hoc som predtým trpela, do môjho života prišiel niekto, kto odohnal každý mráčik aby pre mňa vyčaroval slnko.