Sú dni, kedy by si od radosti objal celý svet. A sú dni, kedy sa zdá byť všetko naopak. Život je ako hojdačka. Raz si hore a raz si dole. Nikto nežije ako v rozprávke. Problémy a starosti stretajú každého z nás. Skôr ide o to, aký postoj voči nim zaujmeme. V zlých časoch čerpáme zo svojej vnútornej sily. Niekedy si siahneme až na úplné dno. Ak máme niekoho, kto nám to pomáha prekonávať a kráča spolu s nami, je to obrovský dar.

8727078400_08925ac032_kfoto: thoughtcatalog.com

To obdobie svojho života nepovažujem práve za najšťastnejšie. Ten životný úsek by som si niekedy radšej nepamätala. Ale na druhej strane, všetko zlé je na niečo dobré. Charakter ľudí spoznáme práve vtedy, keď sa nám nedarí. Je to trpké zistenie, keď človek o ktorého si sa opieral sa ti uhne v tej najnevhodnejšej chvíli, alebo ešte horšie, keď zistíš, že vlastne nikdy pri tebe naozaj nestál. Úprimnosť je v dnešnej dobe naozaj vzácnosť. Niekedy je lepšie spoliehať sa hlavne na seba, pretože v tme nás opustí aj vlastný tieň. Viera v Boha a v seba samého je asi jediná cesta, aby sme mentálne prežili všetko, čo sa nám v živote udeje.

Ak sa dlhodobo nachádzaš v negatívnom prostredí, časom to začne mať na teba zlý vplyv. Ja milujem smiech a tiež usmiate tváre. Asi ako každý. No tak málo ľudí sa usmieva. Zabúdame používať tú krásnu krivku, ktorá dokáže mnohé urovnať. Zdá sa to ako maličkosť, ale niekedy aj malé gesto dokáže veľa.  Stretnúť tých, ktorí majú v sebe kus dobra a vyžaruje z nich pokoj. Takí ľudia sú pre mňa ako svetlo v tme. Jeden úsmev mi utkvel v pamäti, pretože bol niečím iný.

elitedaily-Marija-Savic-coffee-800x400foto: elitedaily.com

Bol to úplne obyčajný deň, ktorý som využila na tréning, aby som aspoň na chvíľu prestala venovať pozornosť svojim myšlienkam. Mám k dispozícii priestory v našej malej dedinke, za ktoré som veľmi vďačná. Rozhodla som sa, že pôjdem o niečo skôr ako obvykle. Keďže bolo zamknuté, musela som ísť po kľúče. Teta, ktorá mi ich podávala sa na mňa usmiala. Práve v jej úsmeve som videla niečo, čo mi na mnohých chýbalo.

Bol taký úprimný a dotvárali ho jej láskavé oči. To, čo nosíme v srdci, sa prejavuje navonok. Vtedy som si uvedomila, že je to celé v ľuďoch. Neuverím nikomu, kto mi bude hovoriť, že mi chce pomôcť a byť mi oporou, ale jeho činy svedčia o opaku.

Ľudia nosia toľko masiek, že občas ani sami nevedia, aká je ich skutočná tvár. Rozoznáš, keď niekto zdvihne svoje kútiky úst naozaj a kedy to je nasilu. Je v tom obrovský rozdiel, ktorý je nielen vidieť, ale aj cítiť. Dokázala ma povzbudiť a zlepšiť mi náladu, bez toho, aby si to uvedomovala. Je radosť stretnúť niekoho, kto sa nemá potrebu pretvarovať. Ja som vtedy tú láskavosť a úprimnosť naozaj potrebovala. Vtedy mi aspoň na chvíľku bola takým svetielkom. Poznám ju už nejaký ten čas a viem, že je veľmi dobrý človek.

Prehodili sme ešte spolu zopár viet. Som jej naozaj vďačná. Takých ľudí, ako je ona, si vážim. Ak od niekoho odchádzate s dobrým pocitom, vtedy viete, že je to správne. Taká osoba vás dokáže pozitívne ovplyvniť. A ono by to tak malo byť. Vždy by sme sa mali snažiť, aby sa tí druhí pri nás cítili čo najlepšie a nemali by sme šetriť úsmevom. Nedovoľ, aby svet zmenil tú najkrajšiu krivku na tvojom tele.

 

foto: elitedaily.com